Späť na všetky epizódy

Ako prežiť leto bez nehody a ako si poradiť so správnou domácou liečbou? Čo nesmie chýbať v domácej lekárničke a prečo nedať na babskej rady pri vyťahovaní kliešťov? O tom všetkom v novom diele podcastu ŽIVOTOZPRÁVY hovorila praktická lekárka MUDr. Hana Matějková.

Ak sa v lete niečomu prakticky nevyhneme, potom je to rozhodne slnko. To sa navyše zdá byť z roka na rok silnejšie, takže opaľovacie krémy s ochranným faktorom 50+ sú dnes už v podstate nevyhnutnosťou. Pokiaľ chceme počas dňa vyviaznuť bez spálenín, potom sa treba pravidelne mazať zhruba trikrát denne, prípadne po každom vykúpaní.

Pre prípad spálenín by nám doma alebo v cestovnej batožine nemal chýbať ošetrujúci prípravok s panthenolom (provitamín B5), po nejaký čas sa potom úplne vyhýbame návratu na slnko. Na súvisiacu bolesť možno užiť Ibalgin, Paralen či iné voľnopredajné lieky. Pri pretrvávajúcich problémoch vyhľadáme lekára.

Zo slnka tiež vzniká úpal, ktorým môžeme predchádzať pokrývkou hlavy. Okrem toho úpaly súvisia všeobecne s prehriatím organizmu a dôjsť k nim môže aj v tieni, napríklad pri náročnejšej fyzickej činnosti. Oba problémy sa môžu prejavovať podobne (bolesti hlavy, zvracanie a začervenaná koža), sú tu však aj isté rozdiely.

Liečba zahŕňa predovšetkým primerané chladenie organizmu, podávanie antipyretík (napr. paralén) a doplňovanie tekutín, ideálne neperlivých s obsahom minerálov. Viac o liečbe aj rozlíšení týchto stavov sa dočítate v našom podrobnom článku o úpale a prehriatiu.

Kombinácia vysokých teplôt a rôznych letných aktivít môže mať za následok dehydratáciu. Obzvlášť deti a starší ľudia môžu zabúdať pravidelne dopĺňať tekutiny, navyše mávajú aj ťažšie príznaky. Avšak ani ľuďom v strednom veku sa dehydratácia nijako nevyhýba. Rizikové je najmä letné popíjanie alkoholu, ale aj všetkých sýtených nápojov, pretože bublinky vytvárajú falošný pocit „napitosti“.

Prečítajte si, ako by mal vyzerať správny pitný režim s ohľadom na individuálne potreby, ako aj ako rozpoznať a liečiť príznaky dehydratácie u dos­pelých, detí aj seniorov.

Veľkou kapitolou leta sú aj alergie. V lete vrcholí peľová sezóna tráv a bylín, veľmi ľahko môže dôjsť aj k nejakému tomu hmyziemu uhryznutiu či bodnutiu. Diagnostikovaní alergici už sú so svojou situáciou väčšinou oboznámení a nosia so sebou antihistaminiká, prípadne aj silnejšie lieky pre prípad pohotovosti.

Avšak aj všeobecná populácia môže byť ohrozená na živote hmyzím bodnutím, ak k nemu dôjde blízko dýchacích ciest.

Kliešte nás na Slovensku obťažujú po väčšinu roka, ale rôzne letné výlety aj všedné návštevy parku značne zvyšujú pravdepodobnosť prisatia. Týmto stretnutiam sa snažíme pokiaľ možno predísť (repelenty, svetlé oblečenie, chôdza po spevnených cestách) a po každom pobyte vonku sa kontrolujeme.

Včasné nájdenie a odstránenie kliešťa znižuje riziko prenosu baktérie lymskej boreliózy. Pri výskyte typickej kruhovej vyrážky navštívime lekára, ktorý predpíše antibiotiká.

V prípade nebezpečnejšieho vírusu kliešťovej encefalitídy bohužiaľ nehrá rýchlosť odstránenia žiadnu rolu, zato však sa pred vírusom môžeme chrániť očkovaním. To je novo osobám od 50 rokov plne hradené poisťovňou, vzhľadom na závažnosť ochorenia sa však oplatí očkovať v akomkoľvek veku. Choroba sa spočiatku prejavuje príznakmi podobnými chrípke, následne však naberá vážny vývoj.

K letu tiež patria všemožné grilovačky, opekačky, kúpalištné bufety a napríklad aj nejaká tá zahraničná gastronómia. Bežne sa však stáva, že sa zjeme niečo skazené z horúčavy (typicky rôzne majonézy) alebo infikovaného baktériami a vírusmi. V niektorých situáciách je náročnejšie dodržiavať základné hygienické návyky, alebo nám skrátka len nesadne nejaký ťažký vyprážaný langoš alebo hranolky. Nevoľnosť, hnačky, horúčky, brušné kŕče – ľudovo povedané „črevná chrípka“ – potom môžu prísť aj veľmi skoro po konzumácii.

Prvou pomocou je tu hlavne dopĺňať tekutiny, najlepšie veľmi chladené, pretože ich v sebe lepšie udržíme. Aspoň 5 dní potom jeme len ľahšie, nezaťažujúce jedlo (tj. nesmažené, bez výrazného korenia). V prípade výskytu vážnejších problémov navštívime lekára, môže totiž ísť o nejakú nebezpečnejšiu infekciu.

V lekárňach je možné tiež zakúpiť tzv. CRP test, ktorým možno aspoň orientačne odhaliť alebo vylúčiť výskyt bakteriálnej či vírusovej infekcie, napríklad počas zahraničnej dovolenky – môžete tak zistiť, či pre istotu nenavštíviť miestneho lekára.

Leto bohužiaľ prináša nespočetné množstvo príležitostí sa zraniť. Prevádzkujeme viac či menej rizikové športy, chodíme na dlhé túry, opravujeme domy či chaty, zapaľujú sa táboráky, väčšie deti si užívajú prázdniny a tie malé zase aktívne pobehujú okolo. Pre každý prípad sa uistite, že máte nielen dostatok náplastí a nejaký ten prípravok na vyčistenie rany, ale aj obväzy pre väčšie rany.

Tiež si v našich sprievodcoch môžete osviežiť zásady prvej pomoci: ako zastaviť krvácanie a ako ošetriť popáleniny.

V akých prípadoch si vystačíme so samoliečbou, s čím naopak navštíviť praktického lekára a kedy už rovno volať sanitku? Čo je vhodné pribaliť malému dieťaťu do kočíka napríklad aj na obyčajnú prechádzku k ihrisku? A odporúčajú lekári podávať na nevoľnosť obyčajnú colu? Vypočujte si rozhovor na YouTube, Spotify a ďalších podcastových platformách.