Alergia na peľ nie je len jarným javom, ale môže sa vyskytnúť aj v januári, ktorý nie je typickým mesiacom pre alergie. Vtedy zvyčajne začínajú kvitnúť prvé liesky a postupne sa k nim pridávajú aj ďalšie dreviny (jelše, brezy atď.) Liesky nájdete v prírode, a to ako voľne rastúce, tak aj pestované v záhradách. Ako posledné zakončujú peľovú sezónu byliny.

Začala sa peľová sezóna. Jelša kvitne už od polovice februára a vzhľadom na teplé počasie sa k nej možno čoskoro pridajú aj breza, vŕba a topoľ. Príznaky alergie ďalej zhoršuje teplé, suché a veterné počasie. Vyhnite sa prechádzkam pozdĺž vodných tokov a okrasných parkov, kde sú často vysadené jelšové stromy, ktoré patria medzi najčastejšie peľové alergény.

V marci alergikov trápi najmä peľ stromov, konkrétne breza, dub, borievka, brest, tisu alebo topoľa.Najtypic­kejším a najdráždivejším alergénom na jar je breza. Vtedy dozrievajú jeho peľové zrná, uvoľňujú sa do ovzdušia a vietor ich roznáša aj na väčšiu vzdialenosť od stromov. Preto sa mnohí alergici čudujú, prečo im opúchajú oči a majú nádchu, keď v okolí nie sú žiadne stromy…

Jarná príroda sa konečne prebúdza a očaruje svojou krásou. Najdráždivejšími alergénmi apríla je peľ vŕby smútočnej a vŕbového kvetu. Zákerné sú predovšetkým jahňady týchto stromov, nazývané „baburiatka“, ktoré si tak radi trháme domov do vázy. Kvitnú spravidla od marca do mája a v apríli dosahujú svoj vrchol. Sú plné jemného, agresívneho peľu, ktorý vietor vďaka ich malej hmotnosti roznáša do širokého okolia.

Najnáročnejším mesiacom pre alergikov je máj až jún. Vtedy kvitne veľa stromov a kríkov a príznaky peľovej alergie sú najsilnejšie. To vie každý alergik. Začína sa peľová aktivita tráv a skorocelov. Okrem toho treba brať do úvahy aj peľové nánosy smreka a borovice. Peľ brezy, borovice, javora, jaseňa, smreka, vŕby alebo lipy môže byť nepríjemný. K veľmi silným alergénom patrí aj dub, ktorý rastie hojne v listnatých a zmiešaných lesoch, ale vyskytuje sa aj vo väčších záhradách. Viete, ako rozoznať dub letný a dub zimný? Je to jednoduché!  Rozdiel je v dĺžke stopky na liste. Dub letný je krátky a s krátkymi rukávmi, takže stopka je kratšia, zatiaľ čo u duba zimného je stopka dlhá niekoľko centimetrov. 

V júni alergie na pele stromov ustupujú, ale zároveň sa zintenzívňuje peľová sezóna. S jarno-letným oteplením stúpa koncentrácia všetkých peľov v ovzduší, pričom dominujú pele tráv, smreka, borovice, žihľavy a iné pele. Začínajú kvitnúť byliny a trávy, najmä sa začína sezóna peľu skorocelu a štovíku. Nastupuje kvitnutie bazy čiernej, ktorá patrí medzi významnejšie alergény. Baza čierna je rozšírená, pretože je to okrasný krík, ktorý sa nachádza v záhradách, ako aj pozdĺž menej udržiavaných ciest, na okrajoch lesov a v mestských parkoch. Ďalším významným alergénom, ktorý môže kvitnúť od mája do júna, je celosvetovo rozšírená obilnina - žito siate. 

V lete sú dreviny na ústupe a najaktívnejšie z hľadiska peľu sú byliny a trávy (skorocel, šťovík, žihľavovité, mrlíkovité, palina, chmeľ, ambrózia, pýr, reznačka, kostrava, medúnok, mätonoh, kukurica, lipnica, timotejka, rákos, psiarka). Riziko vzniku príznakov alergie trvá prakticky celý mesiac. Paradoxne, suché, slnečné a veterné počasie zhoršuje alergikom pocit, zatiaľ čo dážď čistí vzduch od poletujúceho peľu. V ovzduší počas júla prevláda peľ tráv, skorocelu, šťaveľa a žihľavy, koncom júla môžeme očakávať peľovú aktivitu paliny. Žihľa­va rastie spravidla na vresoviskách, v priekopách, pozdĺž ciest a plotov, v krovinách a vo vlhkejších lesoch, od nížin až po hory. Nájdeme ju prakticky kdekoľvek. Počas teplých dní so zvýšenou aktivitou alergénov je preto lepšie zostať v interiéri a obmedziť vetranie na minimum.

Samotný vrchol leta patrí rastlinám – najmä potravinám a obilninám, ktoré trápia približne každého druhého alergika na peľ. Z bylín môžu byť pre vás veľmi agresívne najmä ďatelina a trávy z čeľade lipnicovitých. Kvitnú od mája do septembra a je ťažké sa im vyhnúť. Niektoré druhy paliny majú rady vodu, preto sa hojne vyskytujú pozdĺž riek a potokov. Medzi ďalšie augustové bylinné alergény patria ambrózia, skorocel, šťaveľ, merlík biely, byliny podobné žihľave, harmanček, púpava alebo chmeľ.

Září je mesiac, ktorý alergikov až tak netrápi, no niektorí nemajú pokoj ani na jeseň. Peľ zo stromov je preč, ale stále môže obťažovať tráva, byliny alebo dokonca kukurica na poliach. Veľmi dráždivým jesenným alergénom je peľ, ktorý patrí medzi silné alergény neskorého leta a práve začínajúcej jesene, alebo burina so vznešeným názvom: ambrózia. Okrem peľových alergénov myslite aj na nebezpečenstvo tzv. skrížených alergií. Niektoré potraviny rastlinného pôvodu obsahujú látky podobné peľu, telo ich nedokáže rozlíšiť a reaguje aj na tieto potraviny. Najčastejšie sa vyskytujú alergie na koreňovú zeleninu a aromatické koreniny (aníz, fenikel, rasca, klinčeky…).

Aj keď sa príroda pomaly ukladá do zimného spánku, obdobie alergií sa nekončí kvitnutím tráv. Hlavnými alergénmi jesene zostávajú burinové byliny ako palina a ambrózia a z tráv zostáva len trsť. Zatiaľ čo v lete sa do popredia dostávajú peľové alergie, na jeseň začínajú hrať hlavnú úlohu plesne, ktoré sú v prírode vždy prítomné a nevyhneme sa im ani doma. Ak viete, že ste silne alergickí na plesne, vyhýbajte sa vlhkému prostrediu, kde sa im darí. Zabezpečte doma alebo na chate dostatočné vetranie. Podobne ako peľ alebo plesne, aj roztoče nám môžu spôsobiť ochorenie. Je dôležité pravidelne prať a meniť posteľnú bielizeň a po vzore našich starých mám ju po skončení peľovej sezóny nechať vyvetrať na slnku.