Kliešť obyčajný je malý škaredý roztoč, ktorý sa zahryzne do kože a saje krv. Jeho larva má 6 nôh a je veľká ako guľatá špendlíková hlavička, zhruba 1 mm. Väčšinou sa prisáva na hlodavce, na človeku je dosť nenápadná a často na ňu prídeme, až miesto začne svrbieť. Typicky na človeka a väčšie zvieratá lezie skôr starší kliešť (nymfa), ktorý už má 8 nôh a veľkosť okolo 1,5 mm. Dospelá napitá samica kliešťa môže mať až 4 mm a viditeľný čiernohnedý fliačik na chrbte. Samce nie sú dvojfarebné a nesajú krv.
Kliešte neskáču zo stromov, ale číhajú na steblách trávy a listoch kríkov zhruba do výšky 1,5 m. Ľahko tak o ne zavadíte nohou či rukou a už si kliešťa nesiete domov. Majú radi vlhké prostredie, predovšetkým vlhké lúky s vysokou trávou, okolie vody alebo listnaté lesy s množstvom bylín a krovín. Objavujú sa však aj v zarastených častiach mestských parkov alebo záhradiek, kde je tráva vyššia ako 20 cm. Vyhýbajú sa, naopak, preslneným suchým miestam, ihličnatým lesom bez podrastu a kamenistým prostrediam.
Typické je obdobie jari a začiatok
jesene. „Aktivita“ znamená podiel kliešťov pripravených na
útok v danej lokalite. Tieto údaje sleduje Český hydrometeorologický
ústav (ČHMÚ)1 a vydáva pre aktivitu kliešťov predpoveď
určujúcu stupeň rizika napadnutia. ČHMÚ bežne sleduje obdobie od apríla
do októbra, záleží však na počasí. K aktivite kliešte prebudí
predovšetkým vysoká vlhkosť vzduchu s teplotami medzi 5 –
25 °C. Horúce suché dni počas leta zase kliešte zaženú do
vlhšieho tienistého prostredia, preto sa ich aktivita znižuje.
1SHMÚ takéto dáta neposkytuje.
Keď sa kliešť dostane na kožu, nájde si najskôr najvhodnejšie miesto, najčastejšie v podpazuší, na bruchu, slabinách, v podkolennej jamke, za ušami alebo vo vlasoch. Niekoľko hodín po zahryznutí sa ešte dá ľahko odstrániť, potom si však začne vytvárať „cement“, ktorý ho v ranke drží pevnejšie. Počas toho vypúšťa tiež látky, ktoré bránia imunitnej reakcii. Preto uhryznutie prvých pár hodín nemožno cítiť a nesvrbí. Po odstránení aj neinfikovaného kliešťa môže na koži zostať červený fliačik, niekedy trochu vyvýšený – toto je normálna reakcia tela na uhryznutie a po niekoľkých dňoch by mal zmiznúť.
Než na vás príde panika, treba povedať, že nie každý kliešť niečo prenáša. Borelióza je v prípade kliešťov najčastejšou. Druhá je encefalitída, pri ktorej existuje možnosť očkovania. Ďalšie tri choroby sú už menej časté. Babezióza ohrozuje hlavne osoby s odobranou slezinou a zlou obranyschopnosťou, je však dobre liečiteľná. Ehrlichióza napáda biele krvinky a prejavuje sa horúčkami. Zriedkavo sa vyskytuje ešte bartonelóza, ktorú prenášajú kliešte a blchy z mačiek a psov.
Kliešť nám (našťastie) nedokáže skočiť na hlavu zo stromu ako nejaký parašutista. Ide o nesprávne označenie kuklorodky jelenej. Je to väčšia bodavá mucha s 6 nohami (dospelý kliešť má 8) a rada sa živí krvou jeleňovitej zveri. Na človeka sadá skôr omylom a môže nepríjemne škrabať aj voľným lezením po koži. Väčšinou sa na našu kožu nedokáže prisať, ale keď sa zahryzne, ranka môže poriadne svrbieť aj opuchnúť. Niet sa však čoho báť, žiadne choroby neprenáša.
Tieto nástroje majú zárezy tak akurát na nabratie kliešťa bez toho, aby hrozilo jeho stlačenie. Veľmi malého kliešťa môžete vykývať navlhčenou vatovou tyčinkou, vatou alebo napríklad zápalkou.
Telo ich odstráni rovnako ako zadretú triesku, buď sa vydrobia, alebo vyhnisajú. Žiadna infekcia z nich už nehrozí.
Nejaké červenanie alebo svrbenie je normálne. Teraz je však potrebné začať ranu pozorovať až jeden mesiac od odstránenia kliešťa.
Rýchlosť je zo všetkého najdôležitejšia, preto nenechávajte odstránenie kliešťa na neskôr, ak máte možnosť sa ho zbaviť rovno.
Tieto babské rady môžu, naopak, situáciu zhoršiť – kliešť môže vyvrhnúť obsah čriev do rany, čím sa zvýši riziko infekcie.
Vlastne nepoužívajte nič pri čom hrozí, že kliešťa nechtiac roztlačíte alebo neodtrhnete celého. Keby jeho vnútornosti boli skutočne infekčné, tak si ich predsa nechcete rozmazať po rukách alebo niekde, kadiaľ by sa infekcia stále mohla dostať do tela.
Ranka by sa mala sledovať až mesiac, pretože prvá fáza boreliózy sa prejavuje zväčšením červenej škvrny okolo miesta uštipnutia. Priame okolie uhryznutia zbledne, ale urobí sa okolo neho väčší červený kruh. Keď sa choroba zachytí v tejto fáze, príznaky čoskoro vymiznú po nasadení antibiotík. Encefalitída sa začne prejavovať 7 – 14 dní po uhryznutí. Pripomína ľahkú virózu so zvýšenou teplotou, malátnosťou a bolesťou kĺbov, svalov či hlavy. Len čo akékoľvek z týchto príznakov vypozorujete, kontaktujte lekára.
Príznaky kliešťovej encefalitídy: – Inkubačný čas je bežne 7 – 14 dní po uhryznutí, najdlhšie 4 týždne. – Potom má choroba zvyčajne dvojfázový priebeh. – Prvá fáza sa podobá viróze: teplota, malátnosť, bolesť hlavy, kĺbov či svalov. – O 3 – 5 dní neskôr sa príznaky môžu zlepšiť, ale potom príde druhá fáza. – Druhá fáza spôsobuje horúčky, silné bolesti hlavy, svetloplachosť, nevoľnosť a vracanie.
Príznaky boreliózy: – Inkubačný čas je premenlivý, 3 – 30 dní po uhryznutí. – Môže prebiehať aj bezpríznakovo. – Najčastejšie sa prejaví červeným kruhom okolo uhryznutia. – Prejav na koži môžu sprevádzať horúčky, triašky, únava, malátnosť alebo zvracanie. – Ak sa choroba nezačne liečiť, po 1 – 3 mesiacoch nastúpia opuchy a bolesti kĺbov, obrna lícneho nervu, brnenie končatín alebo poruchy srdcového rytmu.
Keby ste chceli mať úplnú istotu, že váš kliešť nebol infikovaný a nič vám nehrozí, môžete vytiahnutého kliešťa poslať na vyšetrenie do laboratória. Dajte ho do igelitového vrecka, ktoré uzavrite alebo zalepte izolepou. Niektoré súpravy na odstránenie kliešťov obsahujú aj skúmavku. Existujú tiež domáce testy na borélie, pri ktorých si kliešť vypreparujete sami. Keď sa ho len chcete zbaviť, nemilosrdne ho spláchnite do záchodu.
Keď nájdete kliešťa u svojho maznáčika, postupujte rovnako ako v návode vyššie. Možno len pridajte maškrtu pre neposedníkov. Kliešte sa v srsti ľahko stratia, preto maznáčika vždy po prechádzke prehliadajte a vyčešte. Zvieratko vás na kliešťa môže upozorniť samo, ak sa príliš škriabe alebo hryzie na jednom mieste.
Kliešte odrádza pohyb cez mulčovaciu kôru, štrk, kamienky, piesok a dlažbu. Môžete tieto materiály využiť na tvorbu tzv. „nárazníkovej zóny“ medzi vašou záhradou a krovinami. Udržujte krátky trávnik a zastrihávajte kroviny predovšetkým tam, kadiaľ často chodíte alebo kde sedíte.
Kupované repelenty sú ten najspoľahlivejší spôsob, ako sa pred kliešťami chrániť. Existujú však aj prírodné odpudzovače s nižšou účinnosťou, ktoré s repelentom môžete kombinovať. Kliešťom totiž vôbec nevoňajú niektoré éterické oleje, ako napríklad levanduľový, citronela a olej z čajovníka (tea tree). Sami si tiež môžete vytvoriť repelent lúhovaním klinčekov v pohári liehu alebo preliatím rozmarínu horúcou vodou, ku ktorému po vychladnutí pridáte lyžicu octu.
Na trhu nájdete veľký výber repelentov pre psy a mačky. Sú vo forme sprejov, ktoré nastriekate na srsť, alebo praktických obojkov. Pri kúpaní môžete tiež využiť antiparazitné šampóny. Výhodou je, že tieto prostriedky pôsobia tiež proti blchám. Dobré je tiež myslieť na očkovanie – zvieratá totiž môžu ísť na očkovanie proti kliešťom, respektíve proti borelióze. Keď spojíte očkovanie s preventívnymi prípravkami, nemusíte sa toľko stresovať, keď sa vám maznáčik bude nekontrolovateľne váľať v tráve.
Dlhodobo sa venujem písaniu o zdravotníckej tematike, predovšetkým o príznakoch a liečbe chorôb, ktoré čitateľom prináša dôležité informácie. Okrem písania mám vášeň pre šport - beh, plávanie a cyklistiku. Verím, že kombinácia mentálnej a fyzickej aktivity je kľúčom k udržaniu rovnováhy a sviežej mysle.