Nervové zrútenie – príčiny, príznaky, prevencia a liečba

Čo je a čo nie je nervové zrútenie?

Ako už bolo spomenuté v úvode, pojem „nervové zrútenie“ je len vágnym označením pre rôzne psychické a fyzické stavy, bohužiaľ, v odborných príručkách sa nič také nenachádza. Pre účely tohto článku však budeme považovať “nervové zrútenie” za ťažkosti vyvolané stresom, ktoré približne zodpovedajú spektru diagnóz, ktoré sa odborne nazývajú porucha adaptácie alebo akútna stresová reakcia.

Ak sa u človeka objavia nejaké psychické ťažkosti, je dôležité rozlíšiť, či ide skutočne „len" o reakciu na stres, alebo či už ide o rozvoj psychickej poruchy. Tento náhľad nemusí byť pre samotného laika možný, preto je vhodné navštíviť psychiatra alebo aspoň praktického lekára.

Akútne príznaky nervového zrútenia

Nervové zrútenie možno považovať za stav, ktorý ovplyvňuje všetky oblasti zdravia – t. j. psychické príznaky (napr. zmeny nálady, ťažkosti so sústredením) aj fyzické príznaky (napr. únava, bolestivosť, nechutenstvo alebo búšenie srdca). Okrem toho sa často vyskytujú behaviorálne príznaky (zmeny správania), ktoré môžu ovplyvniť osoby blízke pacientovi. V nasledujúcich odsekoch sa budeme venovať každej z týchto kategórií samostatne.

Psychiatrické príznaky

Najčastejšie psychické príznaky „duševného zrútenia“ môžu zahŕňať:
 

• Problémy so sústredením a pamäťou: Dlhodobý stres môže výrazne zhoršiť schopnosť udržať pozornosť a negatívne ovplyvniť pamäť.
• Ťažké rozhodovanie: V dôsled­ku zvýšeného stresu môžu mať jednotlivci problémy s rozhodovaním, a to aj v bežných a menej závažných záležitostiach.
• Pocit odtrhnutia od reality: Môže sa vyskytnúť pocit, že svet okolo nich nie je skutočný – tento stav sa nazýva derealizácia. Podobne môže mať človek pocit, že jeho vlastné správanie alebo prežívanie je cudzie – tento stav sa potom nazýva depersonalizácia.
• Výkyvy nálad: Časté oscilácie medzi rôznymi emóciami, ako je smútok, apatia a podráždenosť. Taktiež môže výrazne kolísať sebavedomie jedinca.

Fyzické príznaky

Príznaky nervového zrútenia nemusia byť len v hlave, ale prejavujú sa aj fyzicky. Môžu zahŕňať:

• Neustály pocit únavy
• Nespavosť alebo nadmerný spánok
• Bolesť svalov
• Tlak na hrudníku
• Zvýšená srdcová frekvencia
• Bolesť hlavy
• Nechutenstvo alebo prejedanie sa

Príznaky správania

Zdravotné príznaky sa vzťahujú na zmeny v správaní, ktoré súvisia s duševnými a telesnými príznakmi. Práve táto reakcia môže často prispieť k udržaniu pocitu zrútenia, čím sa osoba dostane do špirály zostupu. Okrem toho môžu výrazne ovplyvniť aj blízkych, ktorí si ich často všimnú veľmi skoro. Najčastejšie zmeny správania, ktoré možno pozorovať pri duševnom zrútení, sú:
 

• Strata záujmu o sociálne kontakty a izolácia: Môže sa to prejaviť znížením počtu sociálnych kontaktov, stratou záujmu o predtým obľúbené činnosti alebo niekoľkodňovou absenciou v práci.
• Zmeny v komunikácii: Často môže ísť o podráždenosť prejavujúcu sa v situáciách, v ktorých sa zdá byť nevhodná. Jedinec môže mať tiež úzke zameranie pozornosti a byť menej pozorný k potrebám okolia, čo má negatívny vplyv na vzťahy. 

Príznaky nervového zrútenia

Termíny „zrútenie“ alebo „kolaps“ naznačujú, že ide o akútny, náhle vzniknutý stav. Nemusí to však nevyhnutne znamenať, že prichádza z ničoho nič – v niektorých prípadoch môžeme spozorovať varovné signály, ktorými nám naše telo a hlava dávajú najavo, že sme vystavení zvýšenému stresu. Ak dokážeme týmto signálom venovať pozornosť, je možné zabrániť zhoršeniu stavu.

Často môžu byť podobné príznakom uvedeným v predchádzajúcich odsekoch, len v miernejšej forme. Môže ísť napríklad o zvýšený pocit úzkosti, emocionálnu labilitu, zníženú schopnosť vykonávať každodenné úlohy a zvyšujúci sa pocit frustrácie.

Liečba nervového zrútenia

Vzhľadom na to, že nervové zrútenie je nejasne definovaný pojem pre rôzne stavy, prístupy k liečbe sa môžu veľmi líšiť. Kľúčové je posúdenie závažnosti – zjednodušene povedané, ak ťažkosti výrazne zasahujú do života jedinca alebo jeho okolia, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Často pomôže len úprava životného štýlu (pravidelné cvičenie, vyvážená strava, oddych) alebo zmena okolností, ktoré spôsobujú dlhodobý stres. Niekedy však zmena jednoducho nie je možná, a preto sa liečba orientuje skôr na zvýšenie schopnosti zvládania alebo spracovanie traumatickej udalosti. Odborná pomoc môže mať rôzne formy:

Kognitívno-behaviorálna terapia pre lepšiu náladu

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je psychoterapeutická metóda s bohatou históriou a vedecky preukázanými výsledkami. Dokáže veľmi účinne pracovať s emóciami, myšlienkami a telom. Stratégie a metódy, ktoré sa klienti naučia, sú navrhnuté tak, aby sa dali používať v každodenných situáciách. Nielenže dokážu vyriešiť aktuálny problém, ale pri pravidelnom používaní prispievajú k dlhodobému pocitu pokoja v rámci duševnej psychohygieny, posilňujú sebadôveru, sebaúctu a pocit sebestačnosti. Znižujú pocity bezmocnosti. Učia, ako efektívne riešiť problémové situácie, ako správne interpretovať realitu. To všetko zlepšuje celkový emocionálny stav a radosť zo života, ktorý sa stáva zvládnuteľnejší, zrozumiteľnejší. 

Ako KBT funguje

KBT vychádza z predpokladu, že za neefektívnymi vzorcami a poruchami správania sa skrývajú reakcie, ktoré boli kedysi naučené a ktoré sa dajú znovu naučiť. Podobne sa opiera o teóriu, že emocionálne poruchy – nepríjemné pocity, ktoré prežívame – sú zodpovedné za poruchy myslenia. 

Prínos KBT a komu môže pomôcť

KBT je vhodná úplne pre každého a pre akýkoľvek životný problém, či už riešite nevhodné správanie svojich detí v škole, rozvod, rozchod alebo sa neviete rozhodnúť, či odísť zo zamestnania, trpíte depresiami, úzkosťou, fóbiami alebo nespavosťou. Vďaka holistickému prístupu k liečbe, ktorý zahŕňa prácu s myšlienkami, emóciami a telom, je KBT pomocnou rukou pre každého, vrátane detí (pre ktoré prispôsobila svoj systém práce tak, aby im vyhovoval).

Terapia využíva aj mnoho ďalších veľmi účinných prístupov, ako sú motivačné rozhovory, mindfullness, autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia a ďalšie. Najmä posledne menovanú techniku, progresívnu svalovú relaxáciu, nájdete v programoch digitálnej terapie Mindwell. Nespornou výhodou KBT oproti mnohým iným psychoterapeutickým technikám je, že patrí medzi takzvané “evidence-based”, teda výskumom podložené psychoterapeutické smery.

Jedným z princípov KBT je aj to, že učí a posilňuje klientov pracovať so sebou samými aj vo chvíľach, keď terapeut nie je po ruke. Tým sa zvyšuje sebavedomie, sebadôvera a dôvera vo vlastné schopnosti zvládnuť situáciu – nech je akákoľvek – na vlastnú päsť. Prináša to radosť a vnútornú silu z vedomia, že klient nie je bezmocný, ale naopak, má v rukách nástroje na zvládnutie situácie.

Nevýhody KBT a kto by mal zvážiť jej využitie

Zvyčajne za kontraindikácie KBT (a psychoterapie všeobecne) považujeme závažné poruchy, ktoré narúšajú schopnosť jasne myslieť, ako sú prebiehajúce akútne psychotické epizódy, delírium alebo z dlhodobého hľadiska rozvíjajúce sa poruchy pamäti a demencia.

Pri KBT sa zvyčajne očakáva, že pacient bude aktívne spolupracovať, robiť si poznámky a plniť domáce úlohy. Mnohé z techník sa dajú prispôsobiť napríklad pre ľudí, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu písať. Je tiež potrebné, aby mal terapeut dostatočnú kvalifikáciu, ale aj špecifické skúsenosti – najmä vtedy, keď by mohol byť pacient počas terapie ohrozený, napríklad samovražednými myšlienkami.

Ako začať s KBT?

Rozhodnúť sa urobiť prvý krok. Jedným zo spôsobov, ako začať s terapiou KBT, je vyskúšať ju online v jednom z digitálnych terapeutických programov spoločnosti Mindwell. Ďalšou možnosťou je vyhľadať osobného alebo online terapeuta s akreditovaným výcvikom KBT.

Fyzická aktivita zlepšuje náladu a zdravie

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako čeliť psychickému zrúteniu a predchádzať mu, je fyzická aktivita. Cvičenie môže zvýšiť hladinu endorfínov, hormónov produkovaných v tele, ktoré vyvolávajú pocity šťastia a eufórie. Pravidelná fyzická aktivita môže tiež zlepšiť kvalitu spánku, zvýšiť sebavedomie a znížiť úzkosť.

Kvalitné vzťahy zvyšujú šťastie

Sociálna podpora je dôležitým prvkom v prevencii a zvládaní duševných porúch. Silná skupina priateľov, rodiny a kolegov môže jednotlivcom pomôcť, aby sa cítili menej izolovaní a viac prepojení so spoločnosťou. Zdieľanie pocitov a skúseností môže byť terapeutické a pomáha ľuďom lepšie pochopiť a zvládnuť ich problémy s duševným zdravím.

Správna výživa je základom zdravej mysle

Správna výživa tiež zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia – fyzického aj duševného. Pestrá strava obsahujúca komplexné sacharidy, čerstvé ovocie a zeleninu, bielkoviny a zdravé tuky pomáha udržiavať schopnosť zvládať náročné situácie.

V súčasnosti získavajú na popularite rôzne prípravky na zvýšenie psychickej odolnosti. Aj tieto látky môžu mať vedľajšie účinky a interakcie s inými liekmi, preto by sa rozhodnutie užívať akékoľvek látky malo konzultovať s ošetrujúcim lekárom. V kontexte dostupných informácií ich vo všeobecnosti nemožno považovať za alternatívnu liečbu závažnejších psychických porúch. Vo všeobecnosti sa tiež neodporúčajú na užívanie u tehotných a dojčiacich žien. Napríklad:
 

• Adaptogény: Označujú skupinu látok, ktoré by mali zvyšovať odolnosť voči stresu, často vychádzajú z tradičnej medicíny. Patrí medzi ne napríklad ženšen (Panax Ginseng), alebo Ashwagandha (Withania somnifera)
• Ľubovník bodkovaný: Ľubovník má priaznivý vplyv na duševné zdravie, pomáha k duševnej rovnováhe. Tento doplnok by sa nemal kombinovať s liekmi na depresiu a môže mať potencionálne závažné interakcie aj s inými liekmi
• Magnézium: Horčík prispieva k normálnej činnosti nervovej sústavy. Je dobré tiež vedieť, že horčík môže tiež spôsobovať nežiaduce účinky, najmä hnačky v niektorých formách. Môže tiež ovplyvňovať vstrebávanie iných liekov, napríklad antibiotík, pokiaľ je s nimi užívaný súčasne
• B vitamíny:  Prípravky s vitamínmi skupiny B majú úlohu v prevencii, najmä u pacientov s nedostatočným príjmom živín. 
• Vitamín D: Má pomerne komplexný vplyv na množstvo telesných procesov. 

Záver

Nervové zrútenie sa zvyčajne chápe ako dôsledok silného a/alebo dlhotrvajúceho stresu. Aby sme sa mu ľahšie vyhli, môžeme v živote prijať niekoľko opatrení. Medzi tieto opatrenia patrí dodržiavanie zdravého životného štýlu, vyhýbanie sa alkoholu a drogám, budovanie a udržiavanie sociálnych vzťahov a účinné zvládanie stresu. Svojpomocné techniky, ako sú meditácia, všímavosť, hlboké dýchanie a cvičenie, môžu ľuďom tiež pomôcť zvládnuť príznaky psychického zrútenia a zlepšiť ich celkovú pohodu.

Keď už dôjde k nervovému zrúteniu, je lepšie o ňom hovoriť s odborníkom na duševné zdravie, pretože môže byť prejavom vážnejšej poruchy. Liečba nemusí mať formu užívania tabletiek alebo dokonca hospitalizácie, v mnohých prípadoch je najúčinnejším riešením psychoterapia. Osvedčeným a dobre preskúmaným prístupom je napríklad kognitívno-behaviorálna terapia, ale na výber je mnoho ďalších viac či menej účinných prístupov.

Tento článok slúži len na vzdelávacie účely a nenahrádza odborné lekárske poradenstvo. Konkrétne odporúčania vždy konzultujte s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

Zdroje

https://medli­neplus.gov/dru­ginfo/natural/953­.html

https://medli­neplus.gov/dru­ginfo/natural/1000­.html

https://www.nccih­.nih.gov/heal­th/omega3-supplements-in-depth

https://ods.od­.nih.gov/factshe­ets/VitaminD-Consumer/

https://ods.od­.nih.gov/factshe­ets/VitaminB6-Consumer/

https://www.nccih­.nih.gov/heal­th/st-johns-wort

Pickering G, Mazur A, Trousselard M, Bienkowski P, Yaltsewa N, Amessou M, Noah L, Pouteau E. Magnesium Status and Stress: Vicious Circle Concept Revisited. Nutrients. 2020 Nov 28;12(12):3672. doi: 10.3390/nu12123672. PMID: 33260549; PMCID: PMC7761127.