Zápal žalúdka, čiže gastritída, je zápalové ochorenie žalúdočnej sliznice. Ide o veľmi nepríjemné ochorenie, ktoré sa prejavuje urputnou bolesťou v hornej časti brucha. Sliznica žalúdka u zdravého človeka je pokrytá hlienom, ktorý ju chráni pred pôsobením agresívnych žalúdočných štiav. Tieto šťavy obsahujú tráviace enzýmy a kyselinu chlorovodíkovú. Pri oslabení hlienovej vrstvy, najčastejšie pôsobením vonkajších vplyvov, dôjde k poškodeniu žalúdočnej sliznice. Zápal sa môže vyvíjať postupne, vtedy hovoríme o chronickej forme alebo o náhle vzniknutej, a teda akútnej forme. Zápalové zmeny žalúdočnej sliznice môžu mať množstvo dôsledkov – od banálnych nevoľností až po chronické tráviace ťažkosti, chudokrvnosť, alebo dokonca rakovinu žalúdka. V tomto článku sa pozrieme na príčiny, príznaky, liečbu a prevenciu tohto ochorenia.

Gastritídu často oznamuje pálčivá bolesť lokalizovaná v oblasti žalúdka. Bolesť často sprevádzajú aj tráviace problémy. Medzi najčastejšie príznaky zápalu žalúdka patria:

• bolesť v mieste vzniku zápalu
• žalúdočné kŕče
• bolesť brucha po jedle – častejšie pri žalúdočných vredoch
• bolesť brucha nalačno a v noci – pri dvanástniku
• nevoľnosť a pocit na zvracanie
• zvracanie
• nadúvanie
• pálenie záhy
• grganie
• nechutenstvo, chudnutie
• nepríjemný zápach z úst

Najčastejšou komplikáciou pri zapálenej sliznici je krvácanie. Silné krvácanie zapríčinené poškodením ciev, vredom alebo nádorom môže byť životu nebezpečné. Ak pacient objaví krv v stolici alebo zvracia krv, je nevyhnutné bezodkladne vyhľadať lekára. Varovným znamením je náhla bodavá bolesť brucha spojená so silným potením a zrýchleným srdcovým tepom. Ďalším rizikovým faktorom je bezpríznakový zápal, keď sa u pacienta vyskytuje Helicobacter pylori dlhší čas bez toho, aby pacient čokoľvek tušil. Chronický zápal sa končí nedostatkom železa a chudokrvnosťou.

Gastritída sa diagnostikuje predovšetkým gastroskopiou. Pri tomto vyšetrení je do žalúdka zavedená hadička s kamerou cez ústnu dutinu, ktorá dokáže presne charakterizovať stav a lokáciu zápalu. Ďalšie diagnostické metódy potvrdzujúce výskyt ochorenia sú anamnéza (charakter bolesti) a fyzikálne vyšetrenie (palpačná bolestivosť). Všeobecne je možné použiť:

Zobrazovacie metódy:

• gastroskopia
• endoskopia
• RTG

Biochemické metódy:

• preukaz Helicobacter pylori – rýchly ureázový test
• biopsia – odber vzorky zo steny žalúdka s následným histologickým vyšetrením
• odbery krvi
• odber stolice

Akútna gastritída

Akútne zápaly žalúdka sú bežne spojené s akútnymi infekciami tráviacej trubice (campylobacter, rotavírusy, salmonela a pod.) Akútny zápal môže byť vyvolaný aj alkoholovým excesom. Ide o akútny zápalový proces, ktorý je prejavom zápalu žalúdočnej sliznice až po erózie a vredy. Tento typ zápalu má prechodný charakter a vyskytuje sa v menšej miere ako chronický zápal. Akútna gastritída môže byť buď difúzna, alebo lokalizovaná na jedno miesto. Môže ísť iba o prekrvené sliznice až po tvorbu erózií. Pri diagnostikovaní erózií endoskopom hovoríme o akútnej erozívnej gastritíde. Ak odhalíme príčinu, akútna gastritída sa zahojí v priebehu niekoľkých dní bez pretrvávajúcich ťažkostí. Ak príčina pretrváva, zápal môže prejsť do chronického. Prejavy tohto typu môžu byť úplne bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi, ako je nevoľnosť, vracanie, ale aj fatálna strata krvi.

Chronická gastritída

Ide o prítomnosť chronických zápalových zmien sliznice žalúdka, ktoré vedú až k slizničnej atrofii. Pri tomto type obvykle nie sú prítomné erózie, ako je to pri akútnej gastritíde. Typicky sa ochorenie líši naprieč rôznymi časťami sveta. Najčastejšie v rozvojových krajinách je príčinou baktéria Helicobacter pylori, ktorá dlhší čas v tele nepôsobí žiadne príznaky. Podľa rozsahu v slizničnom väzive sa chronická gastritída delí na povrchovú a hlbokú. Pri najťažšej forme dochádza k nahradeniu buniek žalúdočných žliazok za hlienové bunky. Toto ochorenie sa nazýva atrofická gastritída. Vzácnejším typom je autoimunitná gastritída, keď lymfocyty produkujú protilátky proti bunkám žalúdočnej sliznice. To vedie k deštrukcii žalúdočného epitelu a k strate produkcie kyseliny chlorovodíkovej. Najčastejšie sa s touto formou stretávame v Škandinávii a často sprevádza iné autoimunitné ochorenie.

Pri prevencii vzniku žalúdočných zápalov je potrebná najmä správna životospráva. Zamerajte sa na konzumáciu potravín, ktoré nie sú škodlivé z dlhodobého hľadiska a sú prospešné pre vaše zdravie. Dostatočný príjem ovocia a zeleniny a tiež dostatočný pitný režim by mali byť súčasťou každého dňa. V neposlednom rade je dôležité vyhýbať sa stresovým situáciám a každý deň si dopriať dostatok spánku. Pri prevencii vzniku zápalu je tiež nutné vyvarovať sa fajčeniu a pitiu alkoholu. Nemenej dôležité je aj umývanie rúk po príchode domov a dostatočné umývanie ovocia a zeleniny. Týmito preventívnymi krokmi docielite zníženie prítomnosti baktérií na minimum.

Dôležité je nebrať stravovanie ako diétu, ale radšej sa zamerať na začlenenie správnych potravín do svojho jedálnička. Nevynechávajte raňajky a sústreďte sa na pravidelné porcie počas dňa. Vyvarujte sa stresu a majte dostatok kvalitného pohybu. Konzumáciu alkoholu a liekov NSAID obmedzte na minimum. Prevencia zahŕňa použitie lieku proti bolesti z inej skupiny, použitie čo najmenšej dávky NSA po limitovanú dobu, výber konkrétneho preparátu podľa individuálneho rizika av prípade zvýšeného rizika podania súčasnej ochrannej medikácie IPP (omeprazol 20 mg, esomeprazol 20 mg, lansoprazol 30 mg, pantoprazol 40 mg) Majte vo svojej domácej lekárničke stále poruke lieky, ktoré zmierňujú príznaky už vzniknutých problémov. V prípade vzniknutých komplikácií ne­váhajte kontaktovať svojho lekára alebo lekárnika.

Závisí od typu zápalu žalúdka. Ak sme toho schopní, odstraňujeme vyvolávajúcu príčinu (viď. vyššie). Akútne zápaly vrátane vredov sa liečia najčastejšie liekmi proti prekysleniu žalúdka. Tie utlmia tvorbu kyseliny a pomôžu zahojiť sliznicu. Pri náleze Helicobactera Pylori sa pristupuje k tzv. eradikačnej liečbe. Tá spočíva v podaní 3 liečiv – inhibítora protónovej pumpy (PPI) a 2 antibiotických liekov.

• Inhibítory protónovej pumpy zmenili zásadným spôsobom liečbu tohto ochorenia, preto ich lekári najčastejšie predpisujú. Do tejto skupiny patrí omeprazol, pantoprazol, lanzoprazol a pod.
• Antibiotiká – obvykle sa kombinujú dve rôzne liečivá
• H2 blokátory – od ich predpisovania sa ustupuje, tlmia sekréciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku, najčastejšie ide o famotidín
• Antacidá – neutralizujú kyselinu chlorovodíkovú, znižujú pH žalúdka, a tým deaktivujú pepsín, sú vhodné na rýchlu úľavu, ich účinok je krátkodobý

Vede-li chronický zánět k nedostatku vitaminu B12, pak ho podáváme ve formě injekcí. Nejsme-li schopni příčinu zánětu odstranit, pak pacienta alespoň sledujeme a jednou za čas odebíráme při gastroskopii vzorky na vyšetření pod mikroskopem. Najdeme-li ve vzorcích varovné známky slizničních změn, které by mohly vést ke vzniku rakoviny, může být někdy nutné nechat žaludek preventivně chirurgicky odstranit.

V prípade domácej liečby je vhodné zaradiť do jedálnička potraviny s dostatkom probiotík, napríklad biely jogurt, kefírové nápoje a ďalšie, ktoré podporujú črevnú mikroflóru. Z prírodných látok sa odporúča gél s Aloe vera a ľanové semienka, ktoré priaznivo podporujú tvorbu hlienu v žalúdočnej sliznici a hojenie.

Pri ťažkostiach spojených s prekyslením žalúdka či pálením záhy je možné siahnuť po voľnopredajných liekoch. Voľnopredajné inhibítory protónovej pumpy sú napríklad Ortanol (omeprazol), z H2 blokátorov Famosan (famoditín).Tieto lieky by sa nemali užívať dlhodobo, môžu obmedziť vstrebávanie iných liekov, preto je dôležité čítať písomné informácie a o ďalšom postupe sa vždy poradiť so svojím lekárom alebo lekárnikom. Upokojiť prekyslený žalúdok pomôžu antacidá v tekutej forme alebo vo forme žuvacích tabliet.

Podľa aktuálnych odporúčaní nie je nutné zavádzať striktnú, žalúdok šetriacu diétu. Lekári odporúčajú pacientom vynechať potraviny podľa osobného uváženia, pri ktorých zistia, že sa im príznaky zhoršujú. Všeobecne sa považuje za ideálne nehladovať, jesť menšie množstvá a častejšie. Ideálne je sústrediť sa na správnu životosprávu a obmedziť konzumáciu nezdravých jedál, ako napríklad:

• korenené a pikantné potraviny,
• kofeínové nápoje – vrátane kávy, čaju, coca coly, ktoré zložením zvyšujú tvorbu žalúdočných kyselín,
• alkohol – odporúča sa vylúčiť najmä biele víno, ktoré zvyšuje pH žalúdočnej sliznice, naopak, za prípustné sa uvádza pivo a červené víno,
• cukry – zvyšujú pH žalúdka,
• vyprážané jedlá – vyvarovať sa hlavne pokrmom vyprážaných na prepálených tukoch,
• citróny.

Žiaduce je konzumovať najmä mliečne výrobky, ktoré obsahujú probiotické kultúry. Ďalej zeleninu a ovocie, ako sú zemiaky, špenát, banány, mrkva, jablká, cukety, pšeno a mandle. Je to predovšetkým vďaka obsahu vitamínu C a zásaditej povahe. Vo svojom jedálničku by sme mali mať dostatok vlákniny, ktorá urýchľuje hojenie už vzniknutých vredov a zároveň pôsobí aj preventívne pred vznikom nových. Ďalej sa ako vhodné odporúča dopĺňať vitamín B12, a to najmä pri chronickej forme.

Ako alternatívna podporná liečba môže dobre fungovať pitie bylinných čajov, výživové doplnky a akupunktúra.

Najčastejšou komplikáciou zápalu žalúdka sú žalúdočné vredy. Ide o súhrnné označenie pre ochorenie sliznice tráviaceho traktu. Bežne sa tiež stretávame s termínom gastroduodenálna vredová choroba. Narušenie slizničného povrchu so vznikom vredu vzniká porušením rovnováhy medzi agresívnymi faktormi a odolnosťou žalúdočnej sliznice. Vredy sa obvykle nachádza nielen v žalúdku (gaster), ale aj v dvanástniku (duodenum), prípadne v pažeráku. Peptické vredy je spoločné označenie pre žalúdočné a dvanástnikové vredy. Počas svojho života sa s touto diagnózou stretne zhruba každý desiaty Slovák. Žalúdočné vredy sú najčastejšie diagnostikované u ľudí nad 60 rokov, častejšie u mužov, bežne však postihuje totot ochorenie aj mladších pacientov. Choroba je tiež podmienená geneticky a nezriedka sa s ňou stretávame opakovane.

Pri komplikáciách spôsobených prítomnosťou žalúdočných vredov dochádza k ich krvácaniu, ktoré môže viesť až k prasknutiu (perforácia). V oboch týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Prasknutý žalúdočný vred predstavuje život ohrozujúci stav.

Ďalšou komplikáciou v prípade zapálenej žalúdočnej sliznice je najmä krvácanie. Pri ľahšej forme vedie obvykle k únave a otupenosti. Silné krvácanie môže pacienta ohroziť aj na živote. Chronický dlhotrvajúci zápal môže spôsobiť nedostatok železa a chudokrvnosť. Dôsledkom dlhodobého zápalu sliznice môže byť aj nádorové ochorenie.

Zápal žalúdka, čiže gastritída, je zápalové ochorenie žalúdočnej sliznice. Ide o veľmi nepríjemné ochorenie, ktoré sa prejavuje urputnou bolesťou v hornej časti brucha. Pri oslabení hlienovej vrstvy, najčastejšie pôsobením vonkajších vplyvov, dôjde k poškodeniu žalúdočnej sliznice. Zápal sa môže vyvíjať postupne, vtedy hovoríme o chronickej forme alebo o náhle vzniknutej, a teda forme akútnej. Pri chronickej podobe zápalu môže dochádzať k vzniku žalúdočných vredov, v ťažších prípadoch až k rakovine žalúdka. Zápal môže vyvolať nadmierne pitie alkoholu, bakteriálne infekcie, nadužívanie liekov proti bolesti alebo zlá životospráva. Gastritídu často oznamuje pálčivá bolesť lokalizovaná v oblasti žalúdka. Bolesť často sprevádzajú aj tráviace problémy. Pri prevencii vzniku žalúdočných zápalov je najmä potrebné dodržiavanie správnej životosprávy. Zamerajte sa na konzumáciu potravín, ktoré nie sú škodlivé z dlhodobého hľadiska a sú prospešné pre naše zdravie. Pri prevencii vzniku vredov je tiež nutné vyvarovať sa fajčeniu a pitiu alkoholu. Nemenej dôležité je aj umývanie rúk po príchode domov a dostatočné umývanie ovocia a zeleniny. Týmito preventívnymi krokmi docielite zníženie prítomnosti baktérií na minimum. Akútna gastritída sa môže objaviť náhle a silne, po diagnostikovaní príčiny a zvládnutí liečby však čoskoro odznie. Liečba je závislá od príčiny vzniku zápalu. Diéta je dôležitá pre podporu liečby vedúcej k úspešnému vyliečeniu zápalu žalúdka.