Dekompresná choroba alebo choroba potápačov

Príčiny dekompresnej choroby a rizikové faktory

Dekompresná choroba vzniká po pobyte v prostredí s vysokým okolitým tlakom, ktorý spôsobuje zvýšenie množstva inertného plynu v tkanivách. Zvyčajne ide o dusík, ktorý prejde do plynného stavu a začne tvoriť bubliny, najmä v žilovej krvi. K tomu dochádza, keď človek rýchlo vystúpi z hlbokej vody alebo keď je vystavený poklesu tlaku v lietadle. K rozvoju dekompresnej choroby dochádza vtedy, keď je proces výstupu príliš rýchly na to, aby telo dokázalo prirodzene vylúčiť prebytočný dusík.

Riziko vzniku dekompresnej choroby sa zvyšuje s hĺbkou a dĺžkou ponoru, pretože čím hlbšie a dlhšie je potápač pod vodou, tým viac dusíka sa v tele rozpúšťa. Dôležitým faktorom sú aj individuálne fyziologické predispozície, ako aj dodržiavanie potápačských tabuliek a postupov pri výstupe na hladinu. Starší ľudia, oslabení ľudia, dehydro­vaní a ľudia so srdcovými chybami majú vyššie riziko vzniku kesónovej choroby.

Príznaky dekompresnej choroby

Príznaky dekompresnej choroby sa môžu líšiť v závislosti od rýchlosti a rozsahu uvoľňovania dusíkových bublín a od toho, ktoré orgány sú postihnuté. V niektorých prípadoch môžu byť príznaky mierne a môžu sa objaviť až niekoľko hodín po dekompresii, zatiaľ čo v iných prípadoch môžu byť náhle a závažné. Medzi bežné príznaky patria:

• Silná únava
• Otlak podkožného tkaniva a lymfatických uzlín
• Kožné príznaky: svrbenie, vyrážka, mramorovanie alebo zmodranie kože
• Svalové a kostrové príznaky: bolesť svalov, bolesť kĺbov, pocit ťažoby
• Neurologické príznaky: závraty, dezorientácia, ťažkosti so sústredením, ochrnutie alebo necitlivosť
• Pľúcne príznaky: dýchavičnosť, kašeľ, bolesť na hrudníku
• Kardiovaskulárne príznaky: nepravidelný srdcový rytmus, nízky krvný tlak
• Audiovizuálne príznaky: poruchy sluchu, rozmazané videnie, mihanie pred očami

Komplikáciou dekompresnej choroby je vzduchová embólia. Výsledkom je bolesť kĺbov a svalov, svalová paralýza a porucha vedomia.

Diagnostika dekompresnej choroby

Diagnostika dekompresnej choroby zahŕňa dôkladnú anamnézu a fyzikálne vyšetrenie, pričom lekári sa zameriavajú na nedávne potápanie alebo vystavenie vysokému tlaku. Ďalšie diagnostické postupy môžu zahŕňať meranie krvného tlaku, pulzov, nasýtenia krvi kyslíkom a neurologické testy na zistenie možného poškodenia nervového systému. V závažnejších prípadoch môže byť potreba vykonať zobrazovacie vyšetrenia, ako napríklad MRI alebo CT, na posúdenie rozsahu poškodenia tkaniva.

Liečba dekompresnej choroby

Liečba dekompresnej choroby sa zameriava na čo najrýchlejšie odstránenie dusíkových bublín z tela a obnovenie normálnych fyziologických funkcií. Prvá pomoc spočíva v zabezpečení dostatočného prísunu kyslíka a tekutín.

Štandardnou liečbou všetkých typov dekompresnej choroby je hyperbarická kyslíková terapia, pri ktorej je pacient vystavený vysokotlakovému kyslíku v špeciálnej tlakovej komore. Táto terapia pomáha zmenšiť veľkosť dusíkových bublín a urýchliť ich odstránenie z tela. Liečba môže byť doplnená intravenóznymi tekutinami a v niektorých prípadoch liečivami proti bolesti alebo inými podpornými liekmi.

Prevencia dekompresnej choroby

Prevencia dekompresnej choroby je kľúčová pri všetkých činnostiach spojených s rizikom rýchlych zmien tlaku. Základom prevencie je plánovanie a dodržiavanie potápačských tabuliek a postupov pri výstupe z hĺbky. Potápači by mali vždy dodržiavať predpísané bezpečnostné zastávky a na hladinu vystupovať pomaly a kontrolovaným spôsobom, aby telo mohlo dostatočne vylúčiť inertné plyny. Ďalším preventívnym opatrením je používanie potápačských počítačov, ktoré okrem iného dokážu monitorovať nasýtenie organizmu dusíkom. Pred potápaním sa odporúča vyhnúť sa alkoholu a iným látkam, ktoré môžu ovplyvniť dekompresné schopnosti organizmu.

Podobné odporúčania platia aj pre pilotov a osoby vystavené rýchlym zmenám tlaku pri cestovaní lietadlom, vrátane kontroly tlakových systémov a dodržiavania postupov pri zmenách nadmorskej výšky. Súčasťou prevencie je aj vzdelávanie o rizikách dekompresnej choroby a školenia pre prácu v prostredí s rizikom vzniku tohto ochorenia. Školiace programy a certifikačné kurzy pre potápačov často obsahujú podrobné informácie o prevencii dekompresnej choroby a sú nevyhnutné pre bezpečnú prax.

Záver

Dekompresná choroba je závažné ochorenie postihujúce najmä potápačov alebo pilotov, ktoré môže mať dlhodobé zdravotné následky, ale s primeranými bezpečnostnými postupmi a informovanosťou možno jej riziko výrazne znížiť. Včasná liečba a zvyčajne aj použitie hyperbarickej kyslíkovej terapie je dôležité a v mnohých prípadoch môže zabrániť trvalému poškodeniu.

Tento článok slúži len na vzdelávacie účely a nenahrádza odborné lekárske poradenstvo. Konkrétne odporúčania vždy konzultujte s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

Zdroje

https://www.he­alth.harvard.e­du/a_to_z/decom­pression-sickness-a-to-z

https://www.ncbi­.nlm.nih.gov/bo­oks/NBK537264/

https://www.sci­encedirect.com/to­pics/nursing-and-health-professions/de­compression-sickness

https://emedi­cine.medscape­.com/article/769717-overview?form=fpf

https://www.he­althline.com/he­alth/decompres­sion-sickness

https://www.me­dicalnewstoda­y.com/articles/de­compression-sickness

https://www.e­medicinehealth­.com/decompres­sion_syndromes_the_ben­ds/article_em­.htm

https://www.mnof­.cz/wp-content/upload­s/2015/08/dopo­ruceny_postup_di­agnostiky_a_lec­by_potapecske_de­kompresni_neho­dy.pdf