Infarkt: čo by ste mali vedieť

Infarkt je termín, ktorý mnohí z nás poznajú, ale málokto rozumie jeho skutočnej podstate. Ide o lekársky výraz, ktorý opisuje odumretie časti tkaniva v dôsledku nedostatočného prísunu okysličené krvi. Keď hovoríme o infarkte, často si predstavíme srdcovú príhodu, ale pravda je taká, že infarkt môže postihnúť akúkoľvek časť tela. Tento proces môže mať vážne a často aj trvalé následky pre postihnutú oblasť.
 

Obsah článku

• Klasifikácia infarktu
• Príčiny vzniku
• Rizikové faktory a prevencia
• Ako spoznať infarkt
• Liečba a diagnostika infarktu
• Dopady na zdravie a život pacienta
• Zaujímavosti a štatistiky
• Často kladené otázky

 

Klasifikácia infarktu

Infarkty je možné klasifikovať podľa rôznych kritérií. Jedným z najbežnejších spôsobov je rozdelenie podľa postihnutého orgánu. Napríklad myokardiálny infarkt postihuje srdce, zatiaľ čo cerebrálny infarkt postihuje mozog.

 

• Infarkt myokardu vzniká náhly uzáverom koronárnej tepny alebo jej dlhodobého zúženia, najčastejšie krvnou zrazeninou.
• Infarkt mozgu alebo cievna mozgová príhoda vzniká poruchou prekrvenia mozgového tkaniva. Tá môže byť spôsobená uzáverom mozgovej tepny alebo na podklade krvácania z mozgovej cievy.

 

Častý je tiež infarkt pľúc, pečene, obličiek, sleziny alebo tenkého čreva. Všeobecne najcitlivejšie tkanivá na nedostatok prívodu okysličenej krvi sú mozog, miecha, srdce a obličky.

 

U infarktu myokardu je možné infarkty deliť aj podľa stupňa postihnutia srdcovej steny na transmurálny infarkt (postihujú celú stenu srdcového myokardu) a netransmurálny infarkt (postihujú sval srdca len do určitej hĺbky). Ďalším kritériom môže byť prítomnosť krvácania. V prípade, že k nemu nedochádza, hovoríme o tzv. bielych infarktoch, kde je tkanivo suché, tuhé a zakalené. Ak dôjde naopak ku krvácaniu do odumretého tkaniva, jedná sa o tzv. červený infarkt.

 

Príčiny vzniku

Príčiny infarktu sú rôznorodé a často sa kombinujú. Najčastejšie je infarkt spôsobený uzáverom tepny spôsobenej trombom alebo embólom. Tieto krvné zrazeniny sa môžu utvoriť v dôsledku zápalových procesov, zranení alebo iných ochorení. Medzi ďalšie príčiny patrí ateroskleróza, čo je ochorenie, pri ktorom na stenách ciev vznikajú usadeniny tukové usadeniny tvorené najmä cholesterolom; tzv aterosklerotické pláty. Tieto nánosy môžu postupne narastať a spôsobiť úplnú blokádu krvného prietoku.

Všeobecne sa riziko infarktu zvyšuje s vekom, ale môže postihnúť aj mladších jedincov, najmä ak majú genetickú predispozíciu alebo trpia inými zdravotnými problémami.

 

Rizikové faktory a prevencia

Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku infarktu. K týmto faktorom patrí fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, cukrovka, obezita a genetická predispozícia. Je dôležité si uvedomiť, že niektoré z týchto faktorov môžeme ovplyvniť a tým znížiť riziko infarktu. Napríklad prestať fajčiť, zlepšiť stravovacie návyky alebo pravidelne cvičiť. Dobrou prevenciou proti infarktu sú tiež pravidelné lekárske prehliadky a dodržiavanie lekárskych odporúčaní.

 

Ako spoznať infarkt

Pre infarkt myokardu sú typickým príznakom tlak na hrudi (pacienty popisovaný často „ako by na mňa niekto sedel“) a silné bolesti, ktoré vedú od srdca do iných častí tela. Typicky napríklad do ľavej ruky, hornej časti brucha, medzi lopatky, do chrbta, krku alebo aj čeľuste a zubov. Niektorí ľudia tiež hovoria o pocite pálenia na hrudi. Pridať sa môžu aj sprievodné príznaky ako potenie, nevoľnosť alebo aj zhoršený psychický stav ako úzkosť a pocit strachu.

 

Na rozdiel od srdcového infarktu (a infarktu ďalších orgánov) mozgový infarkt nie vždy bolí. V tom tiež spočíva jeho rizikovosť – ľudia majú tendenciu ho podceňovať a nevyhľadať lekársku pomoc, hoci ide o nemenej zásadné poškodenie. Medzi príznaky mozgového infarktu patrí náhla slabosť, zmätenie, problémy s chôdzou, rovnováhou a koordináciou, s, videním na jedno alebo obe oči, problémy s rozprávaním alebo porozumením, poprípade náhla bolesť hlavy.

 

Príznaky infarktu je dobré poznať a patrí to medzi základné povedomie o prvej pomoci. V prípade aj slabších príznakov infarktu je dôležitý lekársky zásah.

 

Liečba a diagnostika infarktu

Liečba infarktu sa líši podľa typu a závažnosti príhody. Najmä v prípade srdcového a mozgového infarktu je kľúčové rýchlo obnoviť prietok krvi do postihnutej oblasti srdca. To môže zahŕňať lieky na riedenie krvi, chirurgické zákroky, ako je angioplastika, alebo dokonca bypassová operácia. Pri infarkte mozgu je navyše dôležité rýchlo zistiť, či je spôsobený krvácaním alebo blokádou, pretože liečba sa líši. Následná rehabilitácia po prekonaní príhody je často nevyhnutná, aby došlo k úplnému zotaveniu sa a vráteniu k normálnemu životu.

 

Diagnostika sa opiera o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie, ďalej EKG a biochemické stanovenie markera nekrózy pri infarkte myokardu.

 

Dopady na zdravie a život pacienta

Infarkt môže mať vážne a dlhodobé vplyvy na zdravie a kvalitu života pacienta. Mnoho ľudí po infarkte zažíva fyzické a emocionálne problémy. Môžu mať problémy s pohybom, rozprávaním alebo dokonca s pamäťou. Emocionálne môže infarkt spôsobiť pocity smútku, depresie alebo úzkosti. Priaznivý vplyv má vyhľadanie podpory a pomoci, či už od rodiny, priateľov alebo lekárskych odborníkov. Rovnako je dôležité dodržiavať lekárske odporúčania, brať predpísané lieky a vykonávať potrebné životné zmeny, aby sa znížilo riziko ďalšieho infarktu.

 

Zaujímavosti a štatistiky

Infarkt je jednou z hlavných príčin úmrtí na celom svete. Štatistiky ukazujú, že každý rok postihne milióny ľudí. Vyspelé krajiny majú vyššiu mieru srdcových infarktov kvôli životnému štýlu, strave a ďalším faktorom. Zaujímavé je, že niektoré krajiny, ako je Japonsko, majú nižšiu mieru srdcových infarktov vďaka strave bohatej na ryby a nízkej konzumácii nasýtených tukov. Všeobecne v mladšom veku sú na akútny infarkt myokardu viac náchylní muži. To je z dôvodu, že ženy sú chránené estrogénmi; po menopauze sa riziko vyrovnáva.

 

Často kladené otázky

Môže prebiehať infarkt bez príznakov / atypicky?

 

Príznaky infarktu nemusia byť vždy typické. Medzi nejednoznačné príznaky patrí napríklad nevoľnosť, zvracanie, dýchavičnosť, bolesť v hornej časti brucha, potenie, bledá studená pokožka, búšenie srdca, únava, poruchy spánku a stres od úzkosti až po náhly strach zo smrti. Najmä infarkt u žien máva menej typický priebeh a inak obvyklá bolesť na hrudi môže v ich prípadoch často chýbať. Ohrozenou skupinou na neklasický priebeh infarktu sú aj diabetici. Bolestivosť je u nich často znížená. Pokiaľ prebieha infarkt takmer bez príznakov, hovoríme o takzvanom tichom infarkte. Ten však nie je o nič menej nebezpečný ako bolestivý priebeh a môže napáchať rovnako rozsiahle škody.

 

Aká je prvá pomoc pri infarkte?

 

Prvým krokom pri podozrení na infarkt by malo byť zavolanie lekárskej pomoci (155 alebo 112). Čím skôr bude poskytnutá odborná pomoct, tým viac sa minimalizuje poškodenie. Hoci samo v domácich podmienkach priechod krvi neobnovíte, existuje niekoľko krokov, ktoré môžu postihnutej osobe pomôcť:

 

• Zdvihnite hornú časť tela
• Snažte sa pacienta upokojiť
• Uvoľnite tesné oblečenie
• V prípade zástavy dychu vykonávajte resuscitáciu

Môže infarkt dostať aj človek so zdravým životným štýlom?

 

Áno. Hoci obezita, vysoký tlak, cholesterol a podobné faktory zvyšujú riziko, infarkt môže postihnúť aj jedincov bez civilizačných ochorení. Dokonca aj pacienti, ktorí majú naopak nízky tak, môžu infarkt dostať.

 

Záver

Infarkt je vážny zdravotný problém, ktorý môže mať trvalé následky. Včasná diagnóza, správna liečba a následná starostlivosť môžu značne zlepšiť výsledky pre pacientov. Prevencia a osveta sú kľúčové pre zníženie rizika infarktu a zabezpečenie zdravšej budúcnosti pre všetkých.

 

Tento článok je iba informatívny. Nenahrádza lekársku konzultáciu ani vyšetrenie.