Moment medzi privolaním záchranky a jej príchodom je kľúčový pre
vývoj situácie. Na kurzoch prvej pomoci by sa toho veľa neučilo, keby
obyčajné vytočenie linky 155 a čakanie na záchranu stačilo.
Keď človek nemôže normálne dýchať, jeho mozog má bez kyslíka zhruba
5 minút, kým začnú odumierať bunky a nastanú nezvratné zmeny. Preto sa
pri resuscitácii stláča hrudník – simuluje sa tým funkcia
srdca, aby vypudilo krv do obehu a pri povolení hrude ju opäť
nasalo. Včasnou resuscitáciou tak môžete zabrániť trvalým následkom, aj
keď ste zasiahli iba laicky.
Cieľom resuscitácie je predovšetkým prekonať obdobie medzi zástavou obehu
a príchodom odbornej pomoci.
Skontrolujte bezpečnosť okolia, než sa k postihnutej osobe priblížite. Pokiaľ nie ste v pozícii, keď môžete situáciu bezpečne posúdiť (napr. ste s malým dieťaťom), požiadajte okoloidúcich.
Nie je potrebné hneď fackovať niekoho, kto si len zdriemol pri pikniku. Najprv osobu niekoľkokrát hlasno oslovte a pokiaľ nereaguje, zatrasenie za ramená postačí na určenie, či bude treba poskytnúť prvú pomoc.
Keď osoba nereaguje na zatrasenie ramenami, volajte 155 alebo požiadajte niekoho v okolí. Pokiaľ si svojou polohou nie ste istí, zmapujte svoje prostredie a nahláste blízke zastávky verejnej dopravy, obchody, kiná, rybníky a pod. Vo väčších mestách si môžete pomôcť číselnými štítkami na lampách verejného osvetlenia.
Uvoľnite postihnutému dýchacie cesty tak, že ho položíte na chrbát a zakloníte mu hlavu (jednou rukou na čelo, druhou pod bradu). Nikdy hlavu ani krk ničím nepodkladajte. Zhruba 10 sekúnd venujte kontrole dýchania a sledujte pohyby hrudníka. Spýtajte sa sami seba – dýcha rovnako ako ja? Za 10 sekúnd by malo dôjsť k 2 – 3 normálnym nádychom. Pokiaľ dýcha normálne, udržujte hlavu v záklone a vyčkajte príchodu záchranky. Pokiaľ nedýcha normálne (lapá po dychu, chrčí), bude nutné prejsť k resuscitácii.
Zotavovacou polohou na boku zabránite uduseniu. Teraz už len čakajte na príchod záchranky a kontrolujte dych. Pokiaľ musíte odísť, napr. na určenie vašej polohy pre záchranárov, tiež postihnutého otočte na bok. Čo najrýchlejšie sa však vráťte, alebo požiadajte okoloidúceho, aby u postihnutého zostal.
Zotavovacia či stabilizovaná poloha, keď postihnutého otočíte na bok, nie je správnou prvou pomocou pre človeka v bezvedomí. Pokiaľ postihnutý dýcha, otočte ho na chrbát a zakloňte mu hlavu, aby sa uvoľnili dýchacie cesty. Otočte ho na bok iba vtedy, keď mu niečo vyteká z úst (napr. zvratky) alebo krváca z nosa, úst či uší. V týchto prípadoch zotavovacia poloha na boku zabráni prípadnému duseniu. Ďalej je nutná, keď potrebujete od postihnutého odísť a nemôžete sledovať, či sa nezačne dusiť.
Po zatrasení ramenami osoba nereagovala a po otočení na chrbát ste zistili, že nedýcha alebo nedýcha rovnako ako vy (chrčí, lapá po dychu ako ryba). Teraz je čas resuscitovať a operátor záchrannej služby vám pri tom pomôže. Telefón položte vedľa postihnutého tak, aby ste počuli inštrukcie a mali voľné ruky. Uistite sa, že postihnutý leží na pevnom podklade. Myslite na svoje bezpečie a pokiaľ máte pri sebe jednorazové rukavice alebo resuscitačnú rúšku, neváhajte tieto ochranné pomôcky použiť.
Masáž srdca sa vykonáva stláčaním v oblasti strednej hrudnej kosti. Priložte ruky hranou dlane na stred hrudníka postihnutého, prsty môžete prepliesť. Ruky prepnite v lakťoch a celou váhou tela začnite hruď stláčať zhruba 5 cm hlboko. Mali by ste vykonať 100 – 120 stlačení za minútu, 2× za sekundu. Rytmus 100 stlačení za minútu zodpovedá pesničke Stayin' Alive od Bee Gees. Pri stláčaní nechajte ruky stále priložené na hrudi, ale myslite aj na úplné uvoľnenie tlaku na hrudník medzi stláčaním.
Nenechávajte medzi stláčaním oneskorenia viac ako 10 sekúnd, umelé
dýchanie vykonávajte iba v prípade, že ste prešli kurzom prvej pomoci a
viete, ako na to. Pokiaľ začínate byť unavení a je to možné, nechajte sa
vystriedať.
Keď ste u postihnutého aspoň dvaja, jeden môže resuscitovať a druhý
hľadať AED (automatický externý
defibrilátor, zelené logo so srdcom a bleskom). Dispečer záchrannej
služby vás informuje o ich dostupnosti v okolí, často sú napr. na
staniciach, v obchodných domoch, športoviskách, úradoch, školách alebo
vozidlách mestskej polície. AED je defibrilátor, ktorý dokáže použiť aj
nevyškolený človek. Po zapnutí vám bude dávať obrazové aj hlasové
inštrukcie na použitie.
Keď nie je k dispozícii AED, potom je ideálny postup resuscitácie 30 stlačení hrudníka + 2 vdychy z úst do úst, opakovane. Ovšem pozor – dýchanie by mal vykonávať iba ten, kto pozná správnu techniku a vyskúšal si ju na kurze prvej pomoci. Bez týchto skúseností je najlepšie pokračovať v stláčaní 100× za minútu. Naučiť sa umelé dýchanie sa najviac hodí pri resuscitácii detí alebo dospelých, kde bezvedomie nastalo dusením alebo topením. Pri resuscitácii detí a novorodencov sa postup líši: hlava sa dáva do neutrálnej polohy alebo len mierneho záklonu, začína sa 5 vdychmi a stláča sa iba dvoma prstami, alebo jednou rukou u väčších detí.
„Bezvedomie je stav, kedy človek nereaguje na vonkajšie podnety a má povolené svalové napätie. Najskôr je dôležité zistiť stav postihnutého. Ležiaceho oslovíme, môžeme do neho buchnúť a zistiť či reaguje. Ak nereaguje, zavolajte 155, poprípade využite aplikáciu Záchranka.
Pokiaľ nemáte skúsenosti s prvou pomocou, nemusíte sa báť, operátor vás bude navádzať. Prvá pomoc u osôb v bezvedomí sa delí na to, či postihnutý dýcha alebo nedýcha. Ak dýcha, iba zakloníme hlavu a čakáme na príchod záchranky. Pokiaľ nedýcha normálne je nutné začať resuscitáciu. Resuscitácia sa líši u dojčiat, detí, dospelých a tehotných."
Táto zvláštna, ale zdanlivo intuitívna reakcia môže byť naozaj nebezpečná – podkladanie hlavy taškou alebo niečím poruke, hlavne aby postihnutý neležal hlavou na zemi, je v tejto situácii zle. Naopak, najdôležitejšie je hlavu zakloniť a uvoľniť tak dýchacie cesty.
Podobne ako pri predchádzajúcej chybe, zakloniť postihnutému hlavu je ten najdôležitejší prvý krok. Nesnažte sa mu otvoriť ústa a skúmať, či mu nezapadol jazyk, alebo mu z tohto dôvodu hlavu predkloniť. Aj keby dotyčný skutočne zapadnutý jazyk mal, záklon hlavy ho vyrieši. Jednou rukou mierne tlačte na čelo, druhú dajte pod bradu a tlačte smerom nahor.
Áno, pri veľmi hlbokom stláčaní môžete spôsobiť vykĺbenie alebo zlomeninu rebier. To však neznamená, že ste zlyhali a je čas s resuscitáciou prestať. Nakoniec je lepšie, aby sa postihnutý zotavoval zo zlomenín, než aby sa nezotavil vôbec.
Rovnako ako pri zlomených rebrách, aj táto chyba súvisí so strachom zo spôsobenia ďalšieho poranenia. Najčastejšie sa ľudia boja pomôcť tehotným ženám alebo majú strach, že má dotyčný poranenú chrbticu. Aj keby s chrbticou raneného niečo bolo, stále mu môžete dať šancu na život. U tehotných žien je jediný rozdiel v postupe KPR – väčšie bruško tlačte jemne doľava, alebo ľahko podložte pravý bok, a to pre syndróm dolnej dutej žily. Inak postupujte rovnako, či už máte podozrenie na iné poranenia, alebo nie.
Kontrola pulzu v minulosti patrila k vyšetreniu bezvedomého, ale tento krok sa teraz považuje za zbytočný. Pokiaľ dotyčný nedýcha (alebo nedýcha rovnako ako vy), je to jasný signál – so srdcom nie je niečo v poriadku a treba zakročiť. Nahmatávaním pulzu by ste získali len ďalší dôkaz o niečom, čo už viete na základe kontroly dychu. Navyše je nesmierne ťažké merať tep v takto stresujúcej situácii, preto tým nemárnite čas.
Vyštudovala som odbor Ochrany verejného zdravia na Lekárskej fakulte Ostravskej univerzity. Témy zdravia a prevencie sú mi veľmi blízke. V súčasnosti pracujem v zdravotnom ústave na oddelení mikrobiológie vôd, potravín a predmetov bežného užívania. S manželom máme masérsky salón, kde sa venujeme nielen uvoľňovaniu svalov, ale aj komplexnej regenerácii tela a mysle. Vo svojom voľnom čase rada cestujem, chodím po horách alebo sa venujem joge.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.