Psychické problémy a stres zažíva 77 % Slovákov

Za posledný rok teda často pociťovalo psychické problémy, ako smútok, stres či veľké psychické vypätie, až 17 % ľudí, ďalších 60 % opýtaných zažívalo takéto pocity občas a 23 % respondentov ich takmer nezažívalo. Často pritom s takýmito pocitmi zápasia skôr ženy (21 %) v porovnaní s mužmi (13 %). Zároveň je to približne trikrát viac slobodných ľudí v porovnaní s tými, čo žijú v manželstve. „Mladí ľudia vo veku 18 až 24 v prieskume priznali, že stres zažívajú často. Čísla ukazujú, že ide o každého tretieho mladého človeka. Vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov to je 22 % opýtaných, a teda približne každý piaty Slovák,“ priblížil Ján Šaulič, country manager spoločnosti Pilulka.sk. Dodáva, že psychická nepohoda sa vekom znižuje. Pri 35 až 44-ročných je to už iba 12 % respondentov a vo veku od 45 do 54 rokov má také pocity často 13 % ľudí.
 

Spúšťačmi sú hlavne problémy v medziľudských vzťahoch

Hlavnými „spúšťačmi“ psychickej nepohody sú pritom v súčasnosti predovšetkým problémy v medziľudských vzťahoch. „V rodine môže ísť o nedorozumenia medzi rodičmi a deťmi, osamelosť rodičov po tom, ako sa deti osamostatnia, nedostatok času dospelých detí pre rodičov alebo medzigeneračné problémy,“ vymenovala Monika Martinezová, riaditeľka Linky dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie. V rámci partnerských či manželských vzťahoch môže ísť podľa jej slov o rozchody, rozvody, neveru alebo násilie. Problémy v medziľudských vzťahoch sa však môžu týkať aj vzťahov na pracovisku, keď ľudia zápasia s preťaženosťou, vyhorením alebo nespokojnosťou so sebarealizáciou. „Smútok môže súvisieť aj so stratou či úmrtím milovanej osoby alebo s rozchodom či nezáujmom zo strany dôležitých osôb,“ doplnila Monika Martinezová.

Podobné je to podľa jej slov aj pri mladých ľuďoch, ktorých okrem psychických ochorení najčastejšie trápia problémy v partnerských vzťahoch. „Osamelosť, single život a sklamania v partnerských vzťahoch, neschopnosť začleniť sa do vývinových etáp či splniť očakávania sociálneho okolia,“ opísala Monika Martinezová.
 

Len málo ľudí rieši takéto problémy s odborníkom

Podľa prieskumu sa pritom len veľmi málo ľudí (13 %) pri riešení psychických problémov obráti na odborníka, teda psychológa alebo psychiatra. „Najčastejšie (37 %) ich Slováci riešia s partnerom či najbližšou rodinou a približne 15 % opýtaných sa zverí priateľom alebo kolegom,“ opisuje výsledky prieskumu Ján Šaulič, country manager spoločnosti Pilulka.sk. Ďalších 14 % si ľudí si o danom probléme na internete číta články, pozerá videá, prípadne diskutuje na fórach. Až pätina (20 %) respondentov ich však nerieši vôbec. Podľa Moniky Martinezovej z Linky dôvery Nezábudka môžu pri psychických problémoch pomôcť najbližší, napríklad rodina, partneri a kamaráti. A to podporou a prejavom empatie či ponukou konkrétnej pomoci. Pri vážnych psychických problémoch je však podľa jej slov nevyhnutné vyhľadať odborníka na duševné zdravie. Prečo to ľudia neurobia? „Príčinou môžu byť predsudky, obavy, ako ich budú vnímať druhí ľudia, že budú ´označkovaní´. Zo skúseností je to hlavne nedostatočná dostupnosť odborníkov z dôvodu financií a tiež preťaženosti odborníkov pre stále narastajúci výskyt chorôb v oblasti duševného zdravia a s tým spojené dlhé čakacie termíny,“ vysvetlila Monika Martinezová.
 

Slováci sú na tom horšie ako Rakúšania

Pri porovnaní s okolitými krajinami je pritom Slovensko akoby na pomyselnej druhej priečke. Prieskum totiž ukázal, že len 16 % obyvateľov Rakúska zažíva často psychickú nepohodu, nasleduje Slovensko so 17-timi % respondentov. Horšie je na tom Česká republika, kde takéto pocity priznalo 19 % opýtaných a najhoršie sú na tom obyvatelia Maďarska, kde má často psychické problémy až 27 % opýtaných.

Ak sa človek ocitne v ťažkej životnej situácii alebo v akútnej psychickej kríze, môže sa obrátiť napríklad na Linku dôvery Nezábudka, ktorá je k dispozícii 24 hodín denne. Je to bezplatná linka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie. Volať možno na číslo na 0800 800 566.

O Pilulke

Kontakty pre médiá