Gangréna: príznaky, diagnostika a liečba

Gangréna, po slovensky aj sneť, je nebezpečný stav, keď živé tkanivo nejakej časti tela začne odumierať a tmavnúť. Spravidla sa tak deje pri narušení krvného obehu, svoju rolu v tom však môžu hrať aj niektoré bakteriálne infekcie. Najviac ohrození sú cukrovkári a fajčiari, rizikom sú aj vážne úrazy. Pri výskyte gangrény je zásadné včasné vyhľadanie lekárskej starostlivosti.

Existuje niekoľko typov gangrén, ktoré sa odlišujú ako príčinou, tak aj priebehom. Tu sú hlavné z nich:

• Suchá gangréna sa prejavuje bolesťou, vysychaním, zvrašťovaním a černením postihnutej oblasti. Častou príčinou suchej gangrény je ateroskleróza, teda zužovanie tepien následkom ukladania cholesterolu a ďalších látok do cievnych stien. To vedie k horšiemu prietoku krvi – najčastejšie na chodidlách a rukách. Zo všetkých typov gangrén predstavuje suchá gangréna najmenšie ohrozenie na živote, aj ona si však vyžaduje čo najrýchlejšie ošetrenie pre riziko infekcie.
• Mokrá gangréna je spôsobená bakteriálnou infekciou, keď dochádza k upchatiu žily, menej často tepny. Špecificky sa prejavuje natekaním tkanív, výskytom pľuzgierov s obsahom hnisu, tmavnutím, hnilobou, silným zápachom a tiež horúčkou. Nekrotické tkanivo má vlhký vzhľad, zapácha, cárovito sa rozpadá. Farba je špinavo zelená. Postihuje predovšetkým pľúca, črevo, nádory a nohy diabetikov. Tento typ gangrény je podstatne nebezpečnejší ako suchá gangréna. Infekcia sa môže rýchlo šíriť po tele a hrozí zvýšeným rizikom sepsy. Bez rýchleho poskytnutia liečby môže byť fatálna.
• Plynová gangréna má tiež pôvodcu v bakteriálnej infekcii, tentoraz však ide o niektoré konkrétne druhy baktérie, najmä Clostridium. Spravidla ide o baktérie z prostredia, ktoré sa otvorenou ranou dostanú do svalu. Najčastejšie tak táto gangréna vzniká následkom vážneho poranenia. Infekcia spôsobuje vznik plynov (dusík, vodík) a toxínov, ktoré spôsobujú odumieranie živých tkanív. Opäť sa veľmi rýchlo šíri po tele a bez liečby môže spôsobiť smrť do dvoch dní.
• Vnútorná gangréna (tiež interná gangréna) je zvláštnym typom gangrény, ktorý postihuje orgány a iné vnútorné tkanivá – najmä slepé črevo, črevá alebo žlčník. Na rozdiel od ostatných druhov sa teda nemusí prejavovať viditeľnými príznakmi na koži. Zato sa však môže prejaviť bolesťou v danej oblasti, nižším krvným tlakom a nevysvetliteľným výskytom horúčky.

Gangréna je všeobecne stav, keď časť živého tkaniva začne z nejakého dôvodu odumierať. Existujú dva hlavné dôvody. Tým prvým je ischémia, teda nedostatočný prietok krvi, keď sa do tkanív nedostáva dostatok nevyhnutného kyslíka. Za tým môže stáť napríklad upchatie tepien pri ateroskleróze alebo vážne zranenie.

Odlišný mechanizmus gangrény existuje pri niektorých bakteriálnych infekciách, keď docháza k tvorbe toxínov. Tie priamo poškodzujú tkanivo. Veľakrát tieto dva mechanizmy pôsobia zároveň, napríklad keď sa do hlbokej reznej či tržnej rany zanesie infekcia alebo keď sa infikuje mŕtve tkanivo spôsobené ischémiou.

Základom vyšetrenia gangrény je klinické vyšetrenie. Vzhľadom na špecifické príznaky býva gangréna rozpoznateľná už napohľad. Lekár sa tiež opýta na prekonané ochorenia, priebeh ťažkostí a podobné otázky. Krvné testy môžu preukázať možnú infekciu. Lekár tiež môže odobrať časť tkaniva, aby preveril prítomnosť baktérií a odumieranie buniek.

Zobrazovacie metódy, najmä výpočtová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI), môžu lekárom ukázať rozsah a prípadné šírenie gangrény. Zvláštnym vyšetrením je aj arteriogram, ktorý vďaka röntgenu a špeciálnemu farbivu vytvorí obraz tepien.

Medzi rizikové faktory pre rozvoj gangrény patrí prakticky čokoľvek, čo môže nejakým spôsobom narušiť krvný obeh, či už ide o rôzne chronické ochorenia, nezdravý životný štýl alebo poranenie. Pri infekčných typoch gangrén navyše existuje zvýšené riziko pre osoby s oslabenou imunitou. Medzi základné rizikové faktory preto patria:

• Ateroskleróza, ľudovo známa aj ako „kôrnatenie tepien“, zhoršuje prietok krvi.
• Periférne cievne ochorenie obdobne spôsobuje zúženie tepien.
• Fajčenie podstatne zvyšuje riziko cievnych ochorení.
• Diabetes, čiže cukrovka, priamo poškodzuje tepny a žily a zároveň zvyšuje riziko infekcií.
• Vážne poranenie, napríklad pri dopravnej nehode alebo pri pracovnom úraze.
• Vážne popáleniny alebo omrzliny.
• Alkohol a návykové látky.
• Vek nad 60 rokov zvyšuje riziko infekcie pre slabšiu imunitu a výskyt chronických ochorení.
• Nadváha či obezita zvyšujú riziko aterosklerózy a iných chronických ochorení.
• Infekcia, najmä pri zníženej imunite.

Liečba gangrény stojí predovšetkým na odstránení odumretého tkaniva, zastavení infekcie a zlepšení krvného obehu. Odumreté tkanivo je potrebné odstrániť čo najskôr, aby sa predišlo rozvoju či šíreniu infekcie. Používa sa na to postup zvaný debridement (termín prevzatý z francúzštiny). Nekróza sa môže odstrániť pomocou špeciálnych mastí s obsahom enzýmu alebo chirurgicky s použitím rozličných nástrojov. Alternatívou, na Slovensku zatiaľ málo rozšírenou, je aj larvoterapia. Na ranu sa prikladajú špeciálne zábaly s larvami bzučivky zelenej, ktoré efektívne konzumujú výhradne mŕtve tkanivo. Vo veľmi vážnych prípadoch môže byť potrebná amputácia.

V prípade bakteriálnej infekcie sa nasadzujú antibiotiká, nie všetky prípady gangrén sú však infekčné. Najmä pri vlhkej gangréne a u diabetikov sa tiež využíva hyperbarická terapia (kyslíková terapia). Ide o špeciálnu komoru s vyšším tlakom vzduchu, do ktorej si pacient ľahne. Proces môže spomaliť rast baktérií a urýchliť hojenie tkanív.

V prípade suchých gangrén spôsobených cievnym ochorením sa niekedy zablokovaná tepna chirurgicky spriechodní pomocou angioplastiky, alebo sa „obchádza“ zavedením bajpasu. Tým sa efektívne obnoví krvný obeh a zamedzí sa ďalšej nekróze. Pacient tiež môže dostať lieky proti zrážanlivosti krvi.

Veľkým rizikom pre vznik gangrény je predovšetkým ateroskleróza, pri ktorej môže dôjsť k upchatiu tepny. Významnou prevenciou je tu obmedzenie fajčenia aj alkoholu, dostatok pohybu a zaradenie zdravého stravovania – základom je viac ovocia a zeleniny a, naopak, menej nezdravých tukov, ktoré zvyšujú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu v krvi.

Pri poranení je zásadná správna starostlivosť o otvorené rany, aby sa do nich nezaniesla infekcia. Vždy ich ošetrujeme výhradne umytými rukami a pravidelne kontrolujeme. Tým skôr to platí pre osoby s chronickými ochoreniami.

Predovšetkým diabetici by mali venovať zvýšenú pozornosť nohám, či sa na nich neobjavujú príznaky gangrény alebo ischémie – zmeny farby kože, opuchy, kožné defekty. Je nutné predchádzať akýmkoľvek zraneniam, a to predovšetkým vhodnou obuvou aj pravidelnou hygienou chodidiel. Zároveň sa odporúča dochádzať na pravidelné lekárske kontroly.

V prípade podozrenia na gangrénu je potrebné čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku starostlivosť. V odumierajúcich tkanivách hrozí najmä vznik infekcie, prípadne sa už prítomná bakteriálna infekcia môže rýchlo šíriť po tele. V najhoršom prípade môže neliečená infekcia spôsobiť sepsu, teda nebezpečnú otravu krvi.

Pri veľkom rozšírení gangrény môže byť potrebná amputácia zasiahnutej časti končatiny. Včasné lekárske ošetrenie a dodržiavanie preventívnych opatrení môžu potrebnosť tohto zákroku významne znížiť.

Pri výskyte gangrény hrá hlavnú úlohu čas. Čím skôr dôjde k včasnej diagnostike a patričnej liečbe, tým lepšie. Gangréna, zvlášť infekčného typu, má totiž tendenciu sa rýchlo šíriť a jej včasným podchyteným sa dá vyhnúť amputácii a zdravotným komplikáciám. Veľký pozor by si mali dať predovšetkým diabetici, prevencia a osveta sú u nich zásadné. Na prevenciu gangrény by sa však mali zamerať aj osoby náchylné na cievne ochorenia, okrem iného aj fajčiari.

Článok má iba informatívny charakter. Neslúži ako náhrada lekárskej či lekárnickej konzultácie.

https://www.ncbi­.nlm.nih.gov/bo­oks/NBK560552/

https://www.hop­kinsmedicine.or­g/health/condi­tions-and-diseases/gangrene

https://my.cle­velandclinic.or­g/health/dise­ases/21070-gangrene

https://www.he­althline.com/he­alth/gangrene

https://cs.me­dlicker.com/2240-gangrena-snet

https://www.me­dicalnewstoda­y.com/articles/158770#­causes