Zápal žlčníka je jednou z tých zdravotných nepríjemností, ktorá nás svojou veľkou bolestivosťou spravidla privedie rovno na pohotovosť. Tam si pravdepodobne na ultrazvuku prezrieme žlčníkové kamene, ktoré sú jeho najčastejšou príčinou. Pozrime sa, ako k zápalom dochádza, ako prebiehajú, ako im predchádzať a ako sa nakoniec dá žiť aj bez žlčníka.
Žlčník je jedným z tých zvláštnych orgánov, o ktorých síce často počujeme, ale veľa o nich nevieme. Aspoň do obdobia, kým začnú robiť problémy, napríklad práve vo forme zápalu. Žlčník je skutočne len taký malý nenápadný orgán podobný hruške, ktorý sa ukrýva priamo pod pečeňou.
Hlavnou funkciou žlčníka je uchovávať žlč produkovanú pečeňou, pojme jej zhruba 50 mililitrov. Pokiaľ je orgán práve plný žlče, možno ho aj nahmatať pod rebrami na pravej strane. Počas jedla sa žlčník jednoducho stiahne a pošle uskladnenú žlč ďalej do tráviaceho traktu. Tá sa hneď za žalúdkom stretne s už čiastočne natráveným jedlom. Žlč – žltá a horká tekutina – tu potom pomáha rozkladať a tráviť tuky.
Zápal žlčníka, čiže cholecystitída, znamená začervenanie a opuch tohto malého orgánu. K tejto infekcii však dochádza v spojitosti so žlčníkovými kamienkami. Tie môžu poškodiť, alebo úplne upchať vývod žlčníka a žlč sa v orgáne začne hromadiť. Veľmi častou príčinou akútnych zápalov žlčníka bývajú neslávne známe žlčníkové kamene, ktoré upchajú vývod zo žlčníka. V prípade opakovaných akútnych cholecystitíd hrozí chronický zápal žlčníka.
Žlčníkové kamene sú väčšinou tvorené cholesterolom. Hlavnými zložkami žlče sú cholesterol, bilirubín a kyselina žlčová. V prípade, že dôjde k narušeniu prirodzenej rovnováhy týchto troch zložiek, môžu vzniknúť kamene.
Okrem žlčníkových kameňov existujú aj iné príčiny zápalu žlčníka, napríklad, keď sa v žlčovodoch rozšíria bakteriálne infekcie. Cukrovkári zase môžu mať problém s prekrvením žlčníka. Tehotné ženy a ľudia s rýchlym úbytkom hmotnosti bývajú náchylnejší na žlčové blato (tzv. piesok), ktoré má podobný účinok ako kamene. Príčinou zápalu môže byť aj nádor na pečeni, na pankrease alebo veľmi zriedkavo aj na samotnom žlčníku.
Zápal žlčníka sa prejaví najmä bolesťou v pravej hornej oblasti brucha. Bolesť sa však často šíri až do chrbta k pravému ramenu. Keďže je žlčník spriaznený s funkciou trávenia, dochádza často aj k nevoľnosti a zvracaniu. Príznaky sa často zhoršujú práve po jedle, zvlášť po tučnom, a to zhruba 15 – 20 minút po poslednom súste. Bolesť v oblasti brucha sa zase môže zhoršovať s hlbokými nádychmi alebo pri pohybe. Pri akútnych zápaloch tiež môže dochádzať k horúčke nad 38 °C a celkovej unavenosti.
Chronické zápaly žlčníka, naopak, mávajú nenápadnejší priebeh. Bolesť nebýva taká silná a trvá kratší čas. Viac sa však objavujú problémy s trávením, falošnými pocitmi plnosti a nechutenstvom.
Pri fyzikálnom vyšetrení je možné zväčšený žlčník zistiť najmä pohmatom, čo môže na tú chvíľu nepríjemne zabolieť. Štandardným vyšetrením je odber krvi a zobrazovacej metódy. Z vyšetrenia krvi možno zistiť prítomnosť zápalu v tele, infekciu a prípadne aj zvýšenú hladinu bilirubínu. Žlčník si možno prezrieť rozličnými zobrazovacími metódami. Na ultrazvuku by sa mali dať vidieť opuchnuté steny žlčníka, žlčovody aj prípadné žlčové kamene. Presnejší obraz v prípade potreby môže poskytnúť magnetická rezonancia (MRCP) alebo výpočtová tomografia (CT).
„Zápal žlčníka je najčastejšie spôsobený žlčníkovými kameňmi a tie sú zase najčastejšie následkom nezdravého životného štýlu, príliš tučnej stravy alebo aj extrémnych diét.
Síce to počúvame neustále a zo všetkých strán, ale aj v prípade žlčníka platí, že zdravým jedálničkom a trochou toho pohybu sa dá riziko zápalov znížiť na úplné minimum. A aj v prípade tých najväčších komplikácií a chirurgického odstránenia žlčníka sa dá nakoniec plnohodnotne žiť."
Zásadnou prevenciou je zdravá strava, následkom ktorej nevznikajú žlčové kamene a ktorá žlčník nadmerne nezaťažuje. V podstate ide o stravu podobnú žlčníkovej diéte (pozri nižšie), keď z jedálnička vyradíme vyprážané a tučné jedlá, ako aj rafinované sacharidy a cukor. Zaradíme, naopak, viac prirodzených zdrojov vlákniny. Samozrejmosťou je aj dostatok pohybu, pitný režim a ďalšie všeobecné zásady zdravého životného štýlu.
Jedným z hlavných rizikových faktorov pre vznik žlčníkových kameňov je prejedanie a nadváha či obezita. Tu však pozor. Príliš rýchly úbytok hmotnosti, dlhé hladovanie alebo extrémne nízkokalorické diéty, naopak, zvyšujú riziko kameňov. Pečeň totiž v týchto prípadoch do žlče uvoľňuje viac cholesterolu, ktorý sa v nej nestíha prirodzene rozpúšťať. Zvoľte preto vyváženú diétu s prísunom kvalitných živín alebo sa poraďte s odborníkom.
Základom liečby zapáleného žlčníka býva štandardne pokoj na lôžku, lieky proti bolesti a kontrolovanie stavu. V prípade bakteriálnej infekcie sa nasadzujú antibiotiká, horúčka sa zase tlmí antipyretikami. Diéta pri zápale žlčníka spočíva najmä vo vyradení vecí, ktoré by ho zaťažovali. To sa týka nezdravých tukov, tučných častí mäsa či celkovo mastných jedál. Rovnako je vhodné sa vyhnúť príliš koreneným alebo sladkým jedlám. Žlčník si tak bude môcť oddýchnuť. Dobré trávenie podporí najmä prísun vlákniny, zvlášť z ovocia a zeleniny, orechov a celozrnných potravín. Jedia sa menšie porcie, zato však pravidelne.
Ak lekár vyhodnotí vysoké riziko vážnych komplikácií, môže navrhnúť chirurgické odstránenie žlčníka (cholecystektómia). Pokiaľ to situácia umožňuje, využíva sa laparoskopia, ktorá na rozdiel od bežných operácií vyžaduje len malý rez. Je teda oveľa menej invazívna a pacient sa rýchlejšie zotaví. Už zhruba po dvoch dňoch môže odísť z nemocnice do domáceho liečenia, rekonvalescencia trvá 2 – 3 týždne. Pri bežnej operácii 6 – 8 týždňov.
Chirurgické odstránenie žlčníka môže zachrániť život. Bez tohto orgánu, ktorý slúži „len“ ako zásobáreň žlče, sa dá viac-menej plnohodnotne žiť. Každý chirurgický zákrok však so sebou nesie isté riziká a je tak potrebné po jeho vykonaní dodržiavať pokyny lekárov. To zahŕňa predovšetkým správnu hygienickú starostlivosť o operačnú ranu a diétu. Až do úplného zahojenia rany je zakázaný kúpeľ, naopak, odporúča sa ju čistými rukami mazať hojivými masťami na jazvy.
Žlčníková diéta po operácii by mala trvať minimálne mesiac, odporúča sa však 6 – 8 týždňov. Po odstránení žlčníka sa zhoršuje schopnosť tráviť účinne tuky, trávenie teraz môže trvať dlhší čas. Základom je teda obmedziť tuky a neprejedať sa. Môže sa objaviť aj zápcha, dôležitý je v tomto ohľade predovšetkým dostatočný pitný režim.
Tučné a vyprážané jedlá je vodné nahradiť netučnými mäsami, kvalitnými rastlinnými olejmi v malom množstve a nízkotučnými mliečnymi výrobkami. Nevhodné sú tiež nadúvavé potraviny, ako sú strukoviny, cesnak, cibuľa alebo tiež kapusta, ostatné druhy zeleniny sa, naopak, odporúčajú. Neodporúčajú sa čerstvé kysnuté pečivo ani kysnuté múčniky, vhodnejšie sú, naopak, žemle, rožky či piškótové dezerty. Samozrejmosťou je úplné obmedzenie alkoholu, ako aj kávy a sladkých limonád, namiesto toho si môžete dopriať slabšie kakao, čaj alebo nariedené ovocné džúsy.
Tento článok má iba edukatívny charakter. V žiadnom prípade neslúži ako plnohodnotná náhrada lekárskej či lekárnickej konzultácie.
Vyštudovala som MILLS a už počas štúdia som chodila do lekárne pomáhať a po štúdiu som začala aj v lekárni pracovať. V práci poskytujem starostlivosť a potrebné informácie. Vo voľnom čase vyrážam do prírody, včelárim a tancujem
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.