Koktanie je nepríjemná porucha reči, ktorá sa prejavuje opakovaním slabík alebo nechcenými pauzami, pri ktorých osoba nedokáže vysloviť slabiku. Hoci mozog pracuje na plné obrátky, cestou sa pomyselný signál zasekne a plynulosť reči je narušená. Aké sú príčiny koktavosti a čo sa s ňou dá robiť?
Koktavosť, známa aj ako balutizmus, je porucha reči, pri ktorej dochádza k neúmyselnému prerušovaniu plynulosti reči. Prejavuje sa to opakovaním slabík, predlžovaním zvukov alebo neúmyselnými pauzami, počas ktorých postihnutý nie je schopný vydať žiadnu hlásku, ktoré sa označujú ako rečové bloky. Osoby trpiace koktavosťou si uvedomujú, čo chcú povedať, ale napriek všetkej snahe sa im nedarí hovoriť plynulo. Tieto osoby nie sú mentálne postihnutí jedinci, ich mozog funguje úplne normálne v iných oblastiach ako je reč.
Koktavosť postihuje približne 5 % detí a približne 1,5 % dospelých. Keď sa deti učia hovoriť, môžu mať ťažkosti s vyjadrovaním, čo spôsobuje nezrozumiteľnosť reči. Nemusíte však hneď vešať hlavu, dajte dieťaťu priestor na pokojné vyjadrovanie a sledujte, ako sa situácia vyvinie. Koktavosť sa môže vyskytnúť v každom veku, ale najčastejšie sa vyskytuje v ranom detstve, okolo 3,5 roka. Koktavosť postihuje častejšie chlapcov, pretože dozrieva centrálna nervová sústava.
„Koktavosť je porucha reči, ktorá spôsobuje negatívne psychické a emocionálne problémy osobám, ktoré ňou trpia. Osoby majú tendenciu mať nízke sebavedomie, trpia úzkosťou a vyhýbajú sa rozprávaniu na verejnosti. Je dôležité poznamenať, že tieto osoby nemajú žiadny iný fyziologický problém a vedia, čo chcú povedať.
Pri liečbe koktavosti je dôležitá psychologická podpora okolia na začiatku procesu koktania. Odporúča sa včasná návšteva logopéda, aby sa neskôr predišlo vážnym rečovým problémom. Koktavosť sa môže začať objavovať medzi 3. a 4. rokom života a druhým kritickým obdobím je začiatok školskej dochádzky.“
Príznaky koktavosti zahŕňajú:
Môžu sa vyskytnúť aj sprievodné telesné prejavy, napríklad tras rúk alebo mimovoľné pohyby tváre. U postihnutých sa môže vyskytnúť aj zmena tónu hlasu, vyhýbanie sa určitým slovám a zrýchlené tempo reči. Tieto príznaky sú často spojené s pocitmi úzkosti a hanby.
Príčiny koktavosti nie sú úplne jasné. S najväčšou pravdepodobnosťou zohráva úlohu viacero aspektov, od genetiky, neurologických abnormalít až po psychologické faktory. Je vhodné sledovať, či sa koktavosť v určitých situáciách nezhoršuje, a potom im predchádzať alebo na probléme pracovať v rámci terapie.
Chlapci majú väčšie riziko vzniku koktavosti, ak majú matku s rovnakým problémom.
Koktanie sa môže vyskytnúť aj pri iných poruchách reči, ako je afázia alebo poruchy artikulácie.
Niekedy môže byť koktavosť spôsobená aj neurologickou poruchou mozgu, pri ktorej nie je činnosť mozgových hemisfér synchronizovaná.
Diagnostika koktavosti zahŕňa klinické posúdenie reči schopností a možných fyzických prejavov. Môže zahŕňať rozhovory s rodičmi a učiteľmi detí, ako aj pozorné pozorovanie rečových vzorcov. Dôležité je aj zhodnotenie psychologického vplyvu koktavosti na jednotlivca. V niektorých prípadoch sa môže použiť aj neurologická diagnostika, aby sa vylúčili iné zdravotné ťažkosti.
Liečba koktavosti je individuálna a multidisciplinárna. Zahŕňa logopedickú terapiu zameranú na zlepšenie rečových schopností a zníženie fyzických prejavov koktavosti. Cieľom logopedických cvičení pri koktavosti je minimalizovať pauzy v reči a obnoviť plynulosť. Psychologická podpora je mimoriadne dôležitá pre tých, ktorí pociťujú úzkosť alebo nízke sebavedomie. V niektorých prípadoch sa logopedická terapia kombinuje s kognitívnou behaviorálnou terapiou.
Dajte mu najavo, že sa neponáhľate a zaujíma vás len to, čo hovorí, nie ako to hovorí. Neprerušujte, nedopĺňajte ani nedokončujte vety za dieťa. Je nežiaduce, aby vaše konanie (aj keď nevedomo) spôsobilo, že sa dieťa bude báť hovoriť.
Koktanie má na postihnutých výrazný psychologický a emocionálny vplyv. Často vedie k pocitom úzkosti, nízkemu sebavedomiu a sociálnej izolácii. Mnohí ľudia s koktavosťou sa vyhýbajú rozprávaniu na verejnosti alebo sa snažia nepoužívať slová, pri ktorých sa obávajú rečových blokov. Tieto vyhýbacie stratégie vedú k ďalšiemu stresu a negatívnym emóciám. Je dôležité, aby terapia koktavosti zahŕňala aj psychologickú podporu zameranú na tieto psychologické aspekty, aby sa ľudia s poruchou plynulosti reči cítili podporovaní svojím okolím.
Koktavosť je komplexná a multifaktoriálna porucha, ktorá si vyžaduje individuálny prístup k liečbe. Hoci môže mať výrazný vplyv na život jednotlivca, existuje niekoľko účinných terapeutických prístupov, ktoré výrazne zlepšujú reč a znižujú psychologické a sociálne dôsledky. Je dôležité, aby ľudia s koktavosťou mali prístup ku kvalifikovaným odborníkom a dostatočnú podporu, ktorá im umožní viesť plnohodnotný a aktívny život bez obmedzení spôsobených touto poruchou.
https://www.klinickalogopedie.cz/index.php?pg=verejnost–co-je-to–koktavost
https://is.muni.cz/el/ped/podzim2018/SOp183/um/Poruchy_plynulosti_reci_-_koktavost_a_breptavost.pdf
https://www.dobralogopedie.cz/cz/koktavost-u-deti-wp000020.html
https://www.logopedonline.cz/poruchy-reci/koktavost/
https://casopis.aklcr.cz/attachments/000048.pdf
Vyštudovala som odbor Ochrany verejného zdravia na Lekárskej fakulte Ostravskej univerzity. Témy zdravia a prevencie sú mi veľmi blízke. V súčasnosti pracujem v zdravotnom ústave na oddelení mikrobiológie vôd, potravín a predmetov bežného užívania. S manželom máme masérsky salón, kde sa venujeme nielen uvoľňovaniu svalov, ale aj komplexnej regenerácii tela a mysle. Vo svojom voľnom čase rada cestujem, chodím po horách alebo sa venujem joge.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.