Koktanie: čo by ste mali vedieť

Koktavosť, známa aj ako balutizmus, je porucha reči, pri ktorej dochádza k neúmyselnému prerušovaniu plynulosti reči. Prejavuje sa to opakovaním slabík, predlžovaním zvukov alebo neúmyselnými pauzami, počas ktorých postihnutý nie je schopný vydať žiadnu hlásku, ktoré sa označujú ako rečové bloky. Osoby trpiace koktavosťou si uvedomujú, čo chcú povedať, ale napriek všetkej snahe sa im nedarí hovoriť plynulo. Tieto osoby nie sú mentálne postihnutí jedinci, ich mozog funguje úplne normálne v iných oblastiach ako je reč.

Výskyt koktavosti

Koktavosť postihuje približne 5 % detí a približne 1,5 % dospelých. Keď sa deti učia hovoriť, môžu mať ťažkosti s vyjadrovaním, čo spôsobuje nezrozumiteľnosť reči. Nemusíte však hneď vešať hlavu, dajte dieťaťu priestor na pokojné vyjadrovanie a sledujte, ako sa situácia vyvinie. Koktavosť sa môže vyskytnúť v každom veku, ale najčastejšie sa vyskytuje v ranom detstve, okolo 3,5 roka. Koktavosť postihuje častejšie chlapcov, pretože dozrieva centrálna nervová sústava.

Príznaky koktavosti zahŕňajú:

• opakovanie a predlžovanie slabík
• nezamýšľané pauzy v reči
• neschopnosť vysloviť určité zvuky alebo slová

Môžu sa vyskytnúť aj sprievodné telesné prejavy, napríklad tras rúk alebo mimovoľné pohyby tváre. U postihnutých sa môže vyskytnúť aj zmena tónu hlasu, vyhýbanie sa určitým slovám a zrýchlené tempo reči. Tieto príznaky sú často spojené s pocitmi úzkosti a hanby.

Príčiny koktavosti nie sú úplne jasné. S najväčšou pravdepodobnosťou zohráva úlohu viacero aspektov, od genetiky, neurologických abnormalít až po psychologické faktory. Je vhodné sledovať, či sa koktavosť v určitých situáciách nezhoršuje, a potom im predchádzať alebo na probléme pracovať v rámci terapie.

Diagnostika koktavosti zahŕňa klinické posúdenie reči schopností a možných fyzických prejavov. Môže zahŕňať rozhovory s rodičmi a učiteľmi detí, ako aj pozorné pozorovanie rečových vzorcov. Dôležité je aj zhodnotenie psychologického vplyvu koktavosti na jednotlivca. V niektorých prípadoch sa môže použiť aj neurologická diagnostika, aby sa vylúčili iné zdravotné ťažkosti.

Liečba koktavosti je individuálna a multidisciplinárna. Zahŕňa logopedickú terapiu zameranú na zlepšenie rečových schopností a zníženie fyzických prejavov koktavosti. Cieľom logopedických cvičení pri koktavosti je minimalizovať pauzy v reči a obnoviť plynulosť. Psychologická podpora je mimoriadne dôležitá pre tých, ktorí pociťujú úzkosť alebo nízke sebavedomie. V niektorých prípadoch sa logopedická terapia kombinuje s kognitívnou behaviorálnou terapiou.

Koktanie má na postihnutých výrazný psychologický a emocionálny vplyv. Často vedie k pocitom úzkosti, nízkemu sebavedomiu a sociálnej izolácii. Mnohí ľudia s koktavosťou sa vyhýbajú rozprávaniu na verejnosti alebo sa snažia nepoužívať slová, pri ktorých sa obávajú rečových blokov. Tieto vyhýbacie stratégie vedú k ďalšiemu stresu a negatívnym emóciám. Je dôležité, aby terapia koktavosti zahŕňala aj psychologickú podporu zameranú na tieto psychologické aspekty, aby sa ľudia s poruchou plynulosti reči cítili podporovaní svojím okolím.

Koktavosť je komplexná a multifaktoriálna porucha, ktorá si vyžaduje individuálny prístup k liečbe. Hoci môže mať výrazný vplyv na život jednotlivca, existuje niekoľko účinných terapeutických prístupov, ktoré výrazne zlepšujú reč a znižujú psychologické a sociálne dôsledky. Je dôležité, aby ľudia s koktavosťou mali prístup ku kvalifikovaným odborníkom a dostatočnú podporu, ktorá im umožní viesť plnohodnotný a aktívny život bez obmedzení spôsobených touto poruchou.

https://www.kli­nickalogopedi­e.cz/index.php?pg=ve­rejnost–co-je-to–koktavost

https://is.mu­ni.cz/el/ped/p­odzim2018/SOp1­83/um/Poruchy_ply­nulosti_reci_-_koktavost_a_brep­tavost.pdf

https://www.do­bralogopedie.cz/cz/kok­tavost-u-deti-wp000020.html

https://www.lo­gopedonline.cz/po­ruchy-reci/koktavost/

https://casopis­.aklcr.cz/attachmen­ts/000048.pdf