Skolióza: čo by ste mali vedieť
Úvod
Chrbtica predstavuje nejakú centrálnu pohyblivú os. Tvorí nosnú kostru tela a zabezpečuje, že môžeme stáť vzpriamene. Pri pohľade zo strany sa v jej tvare objavujú štyri mierne (fyziologické) zakrivenie, ktoré jej umožňujú dynamicky reagovať na namáhanie a vibrácie a tlmiť ich.
Skolióza je zdravotný stav, ktorý ovplyvňuje chrbticu a charakterizuje sa abnormálnym zakriveniem chrbtice v troch rovinách – doľava alebo doprava (frontálna rovina), dopredu alebo dozadu (sagitálna rovina) av osi smerom nahor alebo nadol (rotácia chrbtice). Toto zakrivenie má rôzne príčiny a môže sa vyskytnúť u ľudí všetkých vekových skupín. Skolióza patrí k najčastejším deformáciám chrbtice u detí a dospelých. Väčšina skoliotických deformácií vzniká v detstve a v dospelosti sa stretávame s ich následkami. Skolióza následne ovplyvňuje celkovú polohu tela, pretože okolité svaly sa snažia vyrovnať nerovnováhu. Skoliotická deformita predstavuje závažné poškodenie chrbtice, ktoré komplexne ovplyvňuje nielen pohybový aparát, ale sekundárne aj kardiovaskulárny systém.
Druhy skoliózy
Skolióza sa klasifikuje podľa rôznych kritérií, vrátane tvaru zakrivenia, príčiny vzniku a podľa veku (veková klasifikácia). Medzi rôzne typy skoliózy patria:
Skolióza typu "C"
Tento typ skoliózy je charakterizovaný jednou zakrivenou časťou chrbtice, ktorá tvorí oblúk podobný písmenu „C.“ Zakrivenie môže byť smerom doľava alebo doprava.
Skolióza typu "S"
Skolióza typu „S“ je označenie pre zakrivenie chrbtice v tvare písmena „S.“ Tento tvar vzniká vďaka dvom zakriveným oblastiam, jedna doľava a druhá doprava.
Dvojitá "S" skolióza
Tento typ skoliózy zahŕňa dve zakrivené oblasti v chrbtici, ktoré vytvára tvar písmena „S“ v dvoch rôznych segmentoch.
Idiopatická skolióza
Idiopatická skolióza predstavuje najčastejší typ týchto deformácií. Približne 80% všetkých detí trpí skoliózou, pričom dievčatá sú osemkrát častejšie postihnuté ako chlapci. Zatiaľ sa nedokázalo presne určiť príčinu vzniku tejto deformácie a jej etiológia sa považuje za multifaktorovú (významnú úlohu zohráva predovšetkým genetická predispozícia).
Kongenitálna skolióza
Objavuje sa hneď po narodení a postupne postupuje v priebehu rastu.
Neuromuskulárna skolióza
Tento typ skoliózy vzniká v dôsledku neuromuskulárnych ochorení, ktoré ovplyvňujú svaly a nervový systém. Deformácie chrbtice v neuromuskulárnych ochoreniach sú veľmi častým súvislým postihnutím. V prípade týchto deformácií je potrebné očakávať výrazné progresie deformácie, ktoré začína začiatkom základného ochorenia a pravidelne pokračuje aj po ukončení kostného rastu. Medzi tieto ochorenia môžeme zaradiť napríklad detskú mozgovú obrnu, svalovú dystrofii, štiepenie chrbtice a obrnu.
Pilulka odborník PharmDr. Jana Krejcarová hovorí:
„Chrbtica poskytuje podporu pre celé telo, umožňuje pohyb a tvorí ochranný kryt pre miechu. Akákoľvek poranenie chrbtice sa odráža na celom tele. Skolióza je závažná Deformácia chrbtice, ktorá sa prejavuje najmä v detstve a môže sa prejaviť v dospelosti. Vedie k pokročilým degeneratívnym zmenám chrbtice s významnými klinickými ťažkosťami.
Treba mať na pamäti, že v období najrýchlejšieho detského rastu dochádza k najväčšiemu progresiu deformácie a v dospelosti k fixácii zmien, ktorých bezpečná a výrazná korekcia je veľmi obmedzená. Včasná diagnostika vykonaná pediatrom, praktickým lekárom, ortopedom, rehabilitačným lekárom alebo neurológom prináša kvalitné terapeutické výsledky z dlhodobého hľadiska.“
Príčiny skoliózy
Príčina skoliózy je neznáma až v 80% prípadov. Predpokladá sa vplyv viacerých faktorov, ako napríklad genetická predispozícia, svalová nerovnováha, centrálny nervový systém, poruchy rastových apophysí (horn) chrbtice, poruchy kolagénu a ďalšie.
U veľmi malých detí je príčinou nesprávny psychomotorický vývoj už v prvých mesiacoch života. Prevrátenie, stúpanie alebo plazenie s preferenciou jednej strany je u skoliózy častým javom, najmä ak už bola skolióza diagnostikovaná u príbuzného.
Na základe dotazníka sa zistil psychomotorický vývoj detí v ranom veku. Deti, ktoré boli schopné bez podpory stáť vo veku 18 mesiacov, mali o 66% menšiu pravdepodobnosť skoliózy vo veku 15 rokov v porovnaní s deťmi, ktoré neboli schopné bez podpory stáť. Deti schopné urobiť aspoň 5 krokov bez pomoci do 18 mesiacov mali o 57% menšiu pravdepodobnosť vzniku skoliózy do 15 rokov.
- Degeneratívna príčina: Skolióza môže tiež vzniknúť v dôsledku degeneratívnych zmien v chrbtici v priebehu starnutia, napr. rednutie kostí.
- Trauma: Zlomenina stavcov môže spôsobiť rozvoj skoliózy kvôli zosadnutiu chrbtice na jednu stranu.
- Kratšia dolná končatina: Rôznu dĺžku dolných končatín telo často kompenzuje vzniknutou skoliózou.
Je potrebné rozlišovať medzi skoliózou a skoliotickým držaním. Skolióza je zmena v štruktúre chrbtice, zatiaľ čo skoliotické držanie je spôsobené väčším alebo menším napätím svalov okolo chrbtice. Navonok to môže pôsobiť ako jasná skolióza, ale to čo vidíme je svalová nerovnováha vzniknutá napríklad jednostrannými aktivitami alebo chybným držaním tela. Často tu zohráva úlohu nedostatok pohybu.
Príznaky skoliózy
Skolióza má rôzne miery závažnosti a prejavuje sa rôzne. Klinické príznaky skoliózy zahŕňajú bolesti chrbta, únavu pri státí alebo chôdzi, asymetriu ramien alebo bokov a viditeľné zakrivenie chrbtice. V niektorých prípadoch ľudia pociťujú aj zhoršené dýchanie kvôli utlačeniu pľúc.
Diagnostika skoliózy
Diagnostika skoliózy je kľúčovým krokom na určenie jej typu a včasné následné liečby. Lekári a ortopedovia používajú niekoľko diagnostických metód na identifikáciu a hodnotenie skoliózy. Tieto metódy zahŕňajú:
- Anamnéza: Osobná a rodinná anamnéza pacienta, stupeň pohlavného vývoja dieťaťa a doba menštruácie u dievčat (čas najvýraznejšieho progresie deformity, čas najväčšieho rastového potenciálu tesne pred začiatkom menštruácie).
- Adamsov test: Skúška predklonu, pri ktorej sa u skoliotikov objaví hrbolak na strane zakrivenia chrbtice.
- CT (komputérna tomografia) alebo MRI (magnetická rezonancia): Medzi ďalšie zobrazovacie metódy je dôležité pripomenúť vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI) alebo CT, ktoré používame v prípadoch kombinovaných porúch s postihnutím chrbtice alebo nervových štruktúr. Tieto pokročilé zobrazovacie metódy môžu poskytnúť detailný pohľad na chrbticu a môžu byť použité na detekciu ďalších komplikácií alebo príčin skoliózy.
- Röntgenové snímky chrbtice: Röntgenové snímky sú jediným preukázateľným vyšetrením na stanovenie diagnózy skolióza. Pomáhajú lekárom merať uhol zakrivenia chrbtice (Cobbove uhly) a určiť presné umiestnenie deformity.
- Aspekcia: Lekár vykoná dôkladné fyzické vyšetrenie a pozoruje postavenie pacienta, stav chrbta, asymetriu ramien, bokov a chrbtice.
- Pľúcne vyšetrenia: K klinickému vyšetreniu môže patriť aj špeciálne neurologické vyšetrenie, často sprevádzané klinickou neurofyziológiou (EMG, EEG, evokované potenciály) a funkčné vyšetrenie srdcových a pľúcnych orgánov (vitálna kapacita pľúc, srdcové ozvučenie). Skolióza občas obmedzuje aj funkciu pľúc, a preto sa vyšetrujú, často je to obmedzujúci faktor u športovcov.
Skolióza sa hodnotí podľa tzv. Cobbových uhlov a na základe ich veľkosti sa klasifikuje nasledovne:
Fyziologické zakrivenie do 10 ° Cobbovho uhla nie je patologickým stavom – podľa štúdií sa skolióza považuje za uhol 11 a viac.
Mierna skolióza: Cobbov uhol je medzi 10 a 20 °.
Stredná skolióza: Približne 20 až 40 °.
Ťažká skolióza: 40 a viac stupňov.
Liečba skoliózy
Všeobecné pravidlo založené na základe merania veľkosti Cobbovho uhla určuje základný terapeutický postup:
- monitorovanie a rehabilitačná starostlivosť – krivky do 20 stupňov
- konzervatívna liečba (korzety, LTV) – krivky medzi 20–40 stupňami
- operačná liečba – krivky nad 40 stupňov
Samozrejme, vždy záleží na stupni zrelosti kostí a možnom riziku progresie deformácie.
Liečba skoliózy závisí od typu, závažnosti a veku pacienta. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že najväčší pokrok v deformácii nastane v období najrýchlejšieho rastu dieťaťa. Existuje niekoľko liečebných prístupov na kontrolu skoliózy:
- Konzervatívna liečba: Konzervatívna liečba sa zvyčajne používa pri miernych a stredne ťažkých formách skoliózy. Základným princípom je ovplyvnenie svalovej nerovnováhy a zlepšenie funkčného stavu pohybového aparátu a kardiovaskulárnych funkcií. K kvalitnej rehabilitácii patria aj rôzne typy dýchacích cvičení.
- Chirurgická liečba: Chirurgická liečba je nevyhnutná v prípadoch ťažkej, pokročilé skoliózy, kde je riziko komplikácií a zhoršenia stavu pacienta. Operácia vyrovnáva krivku chrbtice, ale skoliotici sa takmer nikdy nedostanú do kategórie fyziologického zakrivenia (fyziologického stavu), pretože by to bolo príliš veľké zákrok. V detstve je skoliotická deformita pomerne pružná a väčšinou korigovateľná, ale v dospelosti sa ďalej strukturuje, vznikajú degeneratívne zmeny a jej bezpečná a výrazná korekcia je veľmi obmedzená, ak nie často nemožná.
- Pravidelné sledovanie: Ľudia s akoukoľvek formou skoliózy by mali pravidelne navštevovať lekárov, obzvlášť pokiaľ sú ešte v období rastu.
Každý typ skoliózy vyžaduje individuálny prístup k liečbe, a preto je dôležité vykonať dôkladné hodnotenie a spolupracovať s odborným lekárom pre správnu starostlivosť. Úspech liečby skoliózy závisí od včasnej diagnózy a správneho liečebného plánu. Ak máte podozrenie na skoliózu alebo trpíte týmto ochorením, mali by ste vyhľadať lekára alebo špecialistu na ortopédiu. Pravidelné návštevy lekára a dodržiavanie liečebných odporúčaní môžu pomôcť spravovať skoliózu a minimalizovať jej dopady na kvalitu života.
Súčasné štúdie
Hoci príčinu väčšiny skoliózy stále nedokážeme určiť, krytie chrbtice je predmetom pomerne častých štúdií. Odporúča sa nosiť korzety, ktoré sa kedysi museli nosiť 23 hodín denne, teraz sa odporúča skôr režim 16 až 20 hodín denne s korzetom a 8 hodín bez neho.
Predtým bola uvedená doba nosenia 23 hodín. Podľa najnovšieho výskumu (SOSORT) má rovnaký účinok aplikácia korzetu 16 hodín denne a výhody v kombinácii s adekvátnou pohybovou terapiou vo forme cielených fyzioterapeutických aktivít aj voľnočasových športov. Nie je vhodné dlhé sedenie pred televízorom a počítačom bez korzetu (uvoľnenie svalov, prekladanie nohy), dlhé státie (stávanie na jednej nohe). Pre jednoduchšie pasívne činnosti, ako je nosenie korzetov pri sedení a postavení, pre šport a cvičenie je vhodné odložiť korzety, aby sa posilnil svalový korzet chrbtice a chrbtica bola aktívne držaná svalmi a trubnou ortézou.
Pokiaľ ide o športovanie u ľudí so skoliózou, najnovšie štúdie ukazujú, že každá pohybová aktivita (okrem tvrdých kontaktných športov) pomáha posilňovať svalstvo a hýbať chrbticou. V minulosti sa odporúčali len symetrické športy, ako sú plávanie, cyklistika a bežecké súpravy, ale nezabudnite na psychický aspekt, ktorý je v športe veľmi dôležitý. Keď sa bavíte v tenise, futbale alebo hokeji, nemusíte to hneď vzdať, stačí do tréningu zahrnúť aj niekoľko kompenzačných cvičení a vaše telo i duša budú spokojné.
Záver
Skolióza je komplexné ortopedické ochorenie, ktoré sa prejavuje zakrivením chrbtice vo viacerých rovinách. Diagnóza a liečba skoliózy sú kľúčové pre zachovanie zdravia chrbtice a kvality života pacienta. Liečba zahŕňa konzervatívne metódy, ako je nosenie korzetov, fyzioterapia a cvičenia na posilnenie svalov, av pokročilých prípadoch môže byť potrebná chirurgická korekcia. Pravidelná starostlivosť lekára a fyzioterapeuta pomáha minimalizovať dopady skoliózy a zaistiť optimálne postavenie chrbtice. Je dôležité si uvedomiť, že včasná diagnóza a starostlivosť môžu výrazne prispieť k lepšiemu zvládaniu tohto ochorenia.
Skolióza príznaky
Bolesť chrbta
Asymetrie ramen
Zhoršené dýchanie
Zdroje
https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2010/04/02.pdf
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2697577/
https://www.researchgate.net/profile/Ivan-Vareka/publication/349521409_Skolioza_ve_fyzioterapeuticke_praxi/links/6034d068299bf1cc26e4b2a7/Skolioza-ve-fyziotera
https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2012/02/08.pdf
https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2017/04/02.pdf
https://www.fyziosvet.cz/clanky/skolioza-a-jeji-funkcni-lecba/
Autor článku
PharmDr. Jana Krejcarová
Už na gymnáziu som mala v obľube biologické a chemické predmety, takže rozhodnutie pre farmaceutický odbor bolo jednoduché. Po absolvovaní Farmaceutickej fakulty Karlovej Univerzity som zapadla medzi rady lekárníc a lekárnikov s odhodlaním pomáhať ľuďom. Práca lekárnice je každodenným motorom na hľadanie nových informácií, sledovanie vývoja zdravotníckeho odvetvia. Vo voľnom čase sa rada venujem muzike a aktívne relaxujem v prírode.
Spýtajte sa lekárnika
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.
