Botulizmus je zriedkavé, ale veľmi závažné neuroparalytické ochorenie spôsobené baktériou Clostridium botulinum, ktorá produkuje nebezpečný neurotoxín. Tento toxín sa vyznačuje schopnosťou spôsobovať paralýzu, čo môže končiť vážnymi zdravotnými komplikáciami. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý postihuje nervový systém a spôsobuje ochrnutie svalov. Aký je mechanizmus pôsobenia tohto toxínu a ako sa dá ochoreniu predchádzať?
Botulizmus má pomerne dlhú históriu, prvé opísané prípady pochádzajú zo staroveku. Prvé zmienky sú spojené s konzumáciou kontaminovaných potravín. Presnú príčinu bolo veľmi ťažké pochopiť a bola spájaná s rôznymi mystickými vysvetleniami. Veľký prielom pochopenia tejto choroby prišiel v 19. storočí, keď sa vedci začali plne venovať identifikácii faktorov, ktoré stáli za rozvojom ochorenia. V roku 1895 belgický lekár Emile van Ermengem objavil baktériu Clostridium botulinum. Tento objav bol kľúčový pre lepšie porozumenie choroby, príznakov a následnej liečby. Neskôr bola baktéria spojená s výrobou neurotoxínu, ktorý botulizmus spôsobuje.
Dôležitým medzníkom bolo vytvorenie vakcíny a ďalších liečebných postupov, ktoré umožnili viesť úspešný boj s týmto ochorením. História botulizmu nám pomáha pochopiť vývoj ľudskej spoločnosti a modernej medicíny vo vzťahu k porozumeniu a riešeniu tohto závažného zdravotného problému.
Ide o grampozitívnu, anaeróbnu tyčinku, ktorá tvorí spóry pri vhodných podmienkach. Baktéria produkuje jed (botulotoxín), ktorý napáda nervovú sústavu. Ide o jeden z najsilnejších paralytických jedov. Pre lepšiu predstavu, 1 g kryštalického botulotoxínu by dokázal byť smrteľný pre 1 milión ľudí v populácii. Jeho cieľom je predovšetkým napadnutie nervov inervujúce svaly, tým dochádza k ich ochrnutiu. Na mieste je neodkladný lekársky zásah, pretože môže dôjsť k ochrnutiu dýchacích svalov a následnému uduseniu. Obvykle sa nenachádza v ľudskom tele. Vzniká v nedokonale sterilizovaných potravinách, napríklad v konzervách. Varovným signálom môže byť nafúknuté viečko konzervy.
Ide o typ botulizmu, ktorý je najčastejšie spôsobený konzumáciou spór, ktoré produkujú toxín. Tráviaci systém u dojčiat má menšiu schopnosť ničiť baktérie, pretože ich črevná mikroflóra nie je dostatočne zrelá, aby dokázala zamedziť šíreniu Clostridium botulinum. Nekyslé žalúdočné šťavy bábätka, telesná teplota a anaeróbne prostredie tvoria ideálne podmienky na vývoj baktérie a následnú produkciu botulotoxínu. Chorobou sú najviac ohrození jedinci v prvom roku života, najmä prvých 6 mesiacov života.
Potravinový botulizmus vzniká ako následok konzumácie potravín obsahujúcich botulotoxín. Najčastejšie to tak býva v prípade domácich zeleninových konzerv alebo klobás. Clostridium botulinum žije v črevách domácich zvierat a pri zlom upravení produktov pri domácej zabíjačke môže dôjsť ku kontaminácii. Z výkalov zvierat sa tiež dostáva do pôdy a odtiaľ do zeleniny, ktorú keď skonzumujeme zle umytú, môžeme sa nakaziť.
Ide o najmenej častý typ ochorenia. Je spôsobený kontamináciou otvorenej rany. Najčastejšie sa vyskytuje u narkomanov.
„Rozvoj nákazy botulizmom u dojčiat najčastejšie prebieha po požití medu, ktorým sa deťom mlieko alebo pokrm dochucuje. Med predstavuje potravinu s významným rizikom výskytu dojčenského botulizmu. Kontamináciu medu spôsobujú včely, ktoré prinášajú do úľa vodu z kontaminovaných povrchov. Med nie je nijako tepelne upravovaný, takže nedochádza k zničeniu spór.“
Príznaky ochorenia botulizmom bývajú spravidla veľmi závažné, vyžadujúce intenzívnu starostlivosť. Medzi hlavné príznaky alimentárneho botulizmu patrí:
Príznaky pri dojčenskom botulizme:
Skorý botulizmus má rovnaké klinické príznaky ako alimentárne ochorenie botulizmom. Príznaky sa môžu viac prejavovať na strane infikovaného zranenia. Nestretávame sa s príznakmi postihnutia tráviaceho traktu.
Inkubačný čas
Čím skôr sa ochorenie prejaví, tým závažnejšie sú jeho priebeh a prognóza. Pri alimentárnom botulizme inkubačný čas trvá 6 až 72 hodín. Pri skorom botulizme 4 až 14 dní, zatiaľ čo pri dojčenskom botulizme sa pohybuje od 1 do 30 dní. Ochorenie sa neprenáša z človeka na človeka.
Diagnostika obvykle spočíva vo vykonaní anamnézy. Lekára zaujíma, čo pacient jedol, aké má príznaky, kožné poranenia a ďalšie okolnosti spojené so vznikom ochorenia. Ďalej lekár pristupuje k dôkladnému fyzikálnemu vyšetreniu so zameraním na neurologické príznaky. Skúma svalovú slabosť, pokles viečok alebo kútika, brnenie jazyka, dýchavičnosť, ochrnutie a pod.
Pri dojčenskom botulizme sa lekár spýta, či dieťa nekonzumovalo med. Ďalej ho zaujíma zápcha, ktorá býva prvým príznakom dojčenského botulizmu. Diagnózu botulizmu je možné stanoviť po laboratórnom vyšetrení stolice, zvratkov alebo krvi, v ktorých je možné preukázať prítomnosť botulotoxínu.
Pri nákaze alimentárnou cestou sa lekári snažia o vyčistenie tráviaceho traktu a zbavenie sa čo najväčšieho množstva toxínu. Na to pomáhajú lieky na vyvolanie zvracania. Pri skorom botulizme je nutné ošetrenie rany, zbavenie sa clostridií, niekedy môže byť až nutné odstránenie poraneného tkaniva chirurgicky. Pokiaľ dôjde k diagnóze botulizmu včas, podáva sa botulínový antitoxín, ktorý na seba naviaže botulotoxín nachádzajúci sa v krvi a zabráni tak ďalšiemu poškodzovaniu nervov. Antitoxín nedokáže už však napraviť vzniknuté škody v organizme, iba predísť tým ďalším.
Vo väčšine prípadov sa poškodené nervy do značnej miery zregenerujú a pomocou vhodne zvolenej rehabilitácie sa pacienti uzdravia. Pri dojčenskom botulizme sa namiesto antitoxínu používa botulínový imunoglobulín, ktorý má podobné účinky. Pri liečbe ranového botulizmu sa predpisujú antibiotiká, pri ostatných formách botulizmu je to nežiaduce. V prípade nedostatočného dýchania pacienta sa pristupuje k pripojeniu na umelú pľúcnu ventiláciu. Obdobie pripojenia sa líši podľa závažnosti zdravotného stavu, obvykle trvá niekoľko týždňov. Neoddeliteľnou súčasťou liečby býva rehabilitácia, ktorá sa sústredí na zlepšenie rozprávania, prehĺtania, hybnosti a ďalších funkcií, ktoré boli vplyvom botulizmu narušené.
Prevencia je pre výskyt botulizmu zásadná, a preto je dôležité dodržiavanie technologických a skladovacích postupov pri výrobe mäsa, rýb a zeleninových konzerv. Medzi týmito postupmi sa rozumie:
Estetická medicína používa botulotoxín v takej malej koncentrácii, že látka nie je toxická. Hlavným cieľom použitia je prerušenie prenosu medzi konkrétnym nervom a svalom. Vďaka tomuto mechanizmu je možné uvoľniť nevhodne stiahnutý sval. Aj keď väčšina z nás spája botulotoxín prevažne s estetickou medicínou, má využitie aj v neurológii alebo dermatovenerológii. V estetickej medicíne je jeho použitie ideálne na ošetrenie a vyhladenie vrások.
Len čo konkrétny nerv uvoľní sval, vráska zmizne. Ideálnym miestom na aplikáciu botulotoxínu sú vrásky na čele, mimické vrásky, ale aj vrásky v oblasti nosa. V dolnej polovici tváre sa jeho použitie neodporúča, pretože by mohol nevhodným spôsobom ovplyvniť mimiku. Botulotoxín je tiež vhodným pomocníkom na riešenie nadmerného potenia. Dokáže svojou funkciou ovplyvniť potné žľazy v konkrétnej oblasti.
Jeho aplikácia v estetickej medicíne sa vykonáva injekčnou formou v podobe jemných vpichov. Po aplikácii lekári odporúčajú zostať nejaký čas v stoji, neležať, pretože by sa látka mohla premiestniť na iné miesta. Približne týždeň po aplikácii nenavštevovať solária, masáže a kozmetiku. Výsledky po ošetrení sú viditeľné zhruba tri až štyri mesiace. Botulotoxín sa nesmie aplikovať v tehotenstve, pri dojčení, u osôb so nervovými poruchami a alergiami.
Aj keď sa ide o zriedkavé ochorenie, postihuje ľudí na celom svete, aj keď v malom množstve. Hoci percento prípadov zostáva relatívne nízke, ochorenie zostáva výzvou pre verejné zdravotníctvo na celom svete. Kontrola botulizmu v potravinách a vodných zdrojoch je nevyhnutná pre udržanie bezpečnosti potravín a prevenciu botulizmu u ľudí. To zahŕňa dôkladné kontroly a bezpečnostné postupy počas výroby, skladovania a distribúcie potravín. Nemenej dôležité je testovanie vodných zdrojov a potravín na prítomnosť klostridií. Osveta a informovanie verejnosti majú kľúčovú úlohu v prevencii botulizmu.
Botulizmus, aj napriek tomu, aké je to zriedkavé ochorenie, zostáva vážnym zdravotným problémom, a to pre nebezpečný neurotoxín produkovaný baktériou Clostridium botulinum. Baktéria produkuje jed (botulotoxín), ktorý napáda nervovú sústavu. Ide o jeden z najsilnejších paralytických jedov. Najčastejšie typy botulizmu sú alimentárny, dojčenský a ranový. Dôsledná prevencia a dodržiavanie bezpečnostných opatrení v potravinárstve sú kľúčové pre zníženie rizika botulizmu.
V medicíne sa tento toxín používa na ošetrenie a vyhladenie vrások, čo prináša pacientom estetické výhody. To nám pripomína, ako veda a medicína dokážu využiť aj látky, ktoré pôvodne boli považované za nebezpečné, na pozitívne účely na zlepšenie kvality života. Verejné zdravie a estetická medicína nás učia, ako správne využívať vedecké poznatky na ochranu zdravia a krásy.
https://www.nzip.cz/clanek/1686-botulismus
https://www.wikiskripta.eu/w/Botulismus
https://szu.cz/temata-zdravi-a-bezpecnosti/a-z-infekce/b/botulismus/botulismus-zakladni-informace-o-onemocneni/
https://www.vyzivaspol.cz/botulismus/
https://www.lf.upol.cz/fileadmin/userdata/LF/hippokratuv_dum/infekcni/Botulismus.pdf
https://www.domacimed.cz/med-a-kojenecky-botulismus
https://cs.medlicker.com/110-botulismus-priznaky-projevy-diagnostika-a-lecba
https://www.perfectclinic.cz/btx/
Vyštudovala som odbor Výživa a potraviny na Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe. Rozumiem tomu, akým spôsobom výživa ovplyvňuje ľudské zdravie a tiež tráviacim procesom v ľudskom tele. Som prevažne odborníkom na výživu detí, kde čerpám mnohokrát z osobných skúseností. Absolvovala som aj semestre anatómie a fyziológie, v ktorých sa aj naďalej vzdelávam. Počas štúdií som strávila rok v Taliansku, kde som sa naučila obstojne taliansky a aj to, v čom pre nás môže byť inšpiráciou stredomorská kuchyňa. Keď práve nepíšem články, tak cestujem, hrám volejbal a študujem marketing.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.