Peľová alergia nie je výsadou iba jari, ale môže sa objaviť aj v priebehu januára, ktorý nie je práve typickým alergickým mesiacom. Vtedy zvyčajne začínajú ako prvé kvitnúť liesky, postupne sa pridávajú ďalšie dreviny (jelša, brezy a iné). Liesky nájdete v prírode ako divo rastúce aj šľachtené v záhradkách. Ako posledné, naopak, zakončujú peľovú sezónu traviny.

Peľová sezóna začala. Od polovice februára kvitne jelša a vzhľadom na teplé počasie sa čoskoro môžu pridať aj breza a topoľ. Tieto dreviny obsahujú stredné až silné alergény a čakárne alergiológov sa začínajú plniť. Príznaky alergie navyše umocňuje teplé a suché počasie. Vyhýbajte sa prechádzkam pozdĺž vodných tokov a okrasným parkom, kde sa jelše často vysádzajú a patria k najčastejším peľovým alergénom.

V marci trápia alergikov hlavne pele zo stromov, konkrétne ide najčastejšie o brezu, dub, jalovec, brest, tis alebo topoľ. Asi najtypickejším a najdráždivejším alergénom na jar je breza. Vtedy dozrievajú jej peľové zrná, uvoľňujú sa do vzduchu a sú vetrom odnášané aj na väčšiu vzdialenosť od stromov. Preto sa mnoho alergikov čuduje, prečo im opúchajú oči a trápi nádcha, keď sa v okolí zrovna žiadny strom nenachádza.

Jarná príroda sa definitívne prebúdza a čaruje svojou krásou. Najdráždivejším aprílovými alergénmi sú pele vŕby smútočnej a vŕby rakytovej. Zákerné sú predovšetkým jahňady týchto stromov, nazývané „mačičky“, ktoré si tak radi trháte domov do vázy. Kvitnú spravidla od marca do mája a v apríli dosahujú vrchol. Sú plné jemného, agresívneho peľu, ktorý vďaka jeho nízkej hmotnosti roznáša vietor do širokého okolia.

Najnáročnejšími mesiacmi pre alergikov sú máj a jún. V tomto období rozkvitá množstvo stromov aj kríkov a príznaky peľovej alergie sú najsilnejšie. O tom vie svoje každý alergik. Potrápiť dokážu pele konkrétne z brezy, borovíc, javora, pagaštanu, vŕby či lipy. Medzi veľmi silné alergény patrí aj dub, ktorý hojne rastie v listnatých aj zmiešaných lesoch, ale nájdete ho aj vo väčších záhradách.

V júni doznievajú alergie na pele stromov, ale peľová sezóna zároveň graduje. Nastupuje kvitnúca báza, ktorá patrí medzi ďalšie silné alergény, taktiež začínajú kvitnúť byliny, trávy a dreviny. Práve čierna báza je hojne rozšíreným alergénom, pretože ide o okrasný ker, ktorý sa vyskytuje ako v záhradách, tak aj pri menej udržiavaných cestách, pri okrajoch lesov aj v mestských parkoch.

V lete sú dreviny na ústupe a najaktívnejšie čo sa týka peľu sú práve byliny: trávy, skorocel, šťavel, žihľavovité, mrlíkovité, palina, chmeľ, ambrózia, pýr, reznačka, kostrava, medúnok, mätonoh, lipnica, timotejka, trstina a psiarka. Riziko prejavov alergie trvá prakticky celý mesiac. Suché, slnečné a veterné počasie alergikom paradoxne priťažuje, naopak, dážď vzduch prečisťuje od poletujúceho peľu. Medzi najčastejšie alergénne byliny patrí žihľava dvojdomá, s ktorou sa môžete stretnúť prakticky kdekoľvek. Počas teplých dní so zvýšenou aktivitou alergénov je teda lepšie zdržiavať sa doma a pokiaľ možno čo najmenej vetrať.

Samý vrchol leta patrí rastlinám – najmä travinám a obilninám, ktoré vadia zhruba každému druhému peľovému alergikovi. Z byliniek na vás môžu veľmi agresívne pôsobiť hlavne palina a trávy z čeľade lipnicovitých. Kvitnú od mája až do septembra a len ťažko sa im vyhnete. Niektoré druhy paliny majú rady vodu, preto sa hojne vyskytujú pozdĺž riek a potokov. Medzi ďalšie augustové alergény z radov bylín patria ambrózia, harmanček, chmeľ, ďatelina, skorocel, žihľavovité, mrlíkovité, púpava alebo šťaveľ.

September je mesiacom, ktorý už alergikov toľko netrápi, napriek tomu niektorí nemajú pokoj ani na jeseň. Pele zo stromov prestali poletovať, stále však môžu alergikov potrápiť traviny, byliny alebo napríklad kukurica na poliach. Veľmi dráždivým jesenným alergénom je palina, ktorá patrí medzi silné alergény neskorého leta a práve začiatku jesene, alebo burina vznešeného mena: ambrózia. Okrem peľových alergénov myslite aj na nebezpečenstvo tzv. skrížených alergií. Najčastejšie ide o alergiu na koreňovú zeleninu a aromatické korenie (aníz, fenikel, rasca, ligurček a pod).

Aj keď sa príroda pomaly chystá na zimný spánok, odkvitaním travín alergické obdobie nekončí. Hlavnými alergénmi jesene zostávajú burinaté byliny palina a ambrózia, z tráv už jedine tŕstie. Kým cez leto sa dostanú do popredia peľové alergie, na jeseň začnú hrať hlavnú úlohu plesne, ktoré sú v prírode stále a nevyhnete sa im ani doma. Ak viete, že ste silno alergický práve na plesne, vyhýbajte sa v tomto období prechádzkam po lese, kde je vlhké prostredie a plesniam sa tu mimoriadne darí. Doma či na chalupe dostatočne vetrajte. Podobne ako pele či plesne vás môžu rozhnevať aj roztoče. Dôležité je pravidelne prať a meniť posteľné obliečky, ktoré podľa vzoru našich babičiek nechávajte vyvetrať na slniečku, pokiaľ to ide.