Peľová alergia nie je výsadou iba jari, ale môže sa objaviť aj v priebehu januára, ktorý nie je práve typickým mesiacom na alergie. Vtedy zvyčajne začínajú ako prvé kvitnúť liesky, postupne sa pridávajú ďalšie dreviny (jelša, brezy a iné). Liesky nájdete v prírode ako divo rastúce aj šľachtené v záhradkách. Ako posledné naopak zakončujú peľovú sezónu trávy.

Peľová sezóna začala. Od polovice februára kvitne jelša a vzhľadom k teplému počasiu sa čoskoro môže pridať aj breza a topoľ. Tieto dreviny obsahujú stredné až silné alergény a čakárne imunoalergológov sa začínajú plniť. Príznaky alergie navyše umocňuje teplé a suché počasie. Vyhýbajte sa prechádzkam pozdĺž vodných tokov a okrasných parkov, kde sa jelše často vysádzajú a patria k najčastejším peľovým alergénom.

V marci trápia alergikov hlavne pele zo stromov, konkrétne ide najčastejšie o brezu, dub, jalovec, brest, tis alebo topoľ. Asi najtypickejším a najdráždivejším alergénom na jar je breza. Vtedy dozrievajú jej peľové zrná, uvoľňujú sa do vzduchu a sú vetrom odnášané aj na väčšiu vzdialenosť od stromov. Preto sa mnoho alergikov čuduje, prečo im opúchajú oči a trápi nádcha, keď sa v okolí zrovna žiadny strom nenachádza …

Jarná príroda sa definitívne prebúdza a čaruje svojou krásou. Najdráždivejším aprílovými alergénmi sú pele smutnej vŕby a vŕby rakytovej. Zákerné sú predovšetkým jahňady týchto stromov, nazývané „mačičky“, ktoré si tak radi trháme domov do vázy. Kvitnú spravidla od marca do mája a v apríli dosahujú vrchol. Sú plné jemného, agresívneho peľu, ktorý vďaka jeho malej hmotnosti roznáša vietor do širokého okolia.

Najnáročnejším mesiacom pre alergikov je máj – jún. V tomto období rozkvitá rad stromov aj kríkov a príznaky peľovej alergie sú najsilnejšie. O tom vie svoje každý alergik. Potrápiť dokážu pele konkrétne z brezy, borovíc, javora, pagaštanu, vŕby či lipy. Medzi veľmi silné alergény sa radí aj dub, ktorý hojne rastie v listnatých aj zmiešaných lesoch, ale nájdeme ho aj vo väčších záhradách.

V júni doznievajú alergie na pele stromov, ale peľová sezóna zároveň graduje. Nastupuje kvitnúca baza, ktorá sa radí medzi ďalšie silné alergény, taktiež začínajú kvitnúť byliny, trávy a dreviny. Práve baza čierna je hojne rozšíreným alergénom, pretože ide o okrasný ker, ktorý sa vyskytuje ako aj v záhradách, tak aj u menej udržiavaných ciest, pri okrajoch lesov aj v mestských parkoch.

V lete sú dreviny na ústupe a najaktívnejšie, čo sa peľu týka, sú práve byliny: trávy, skorocel, šťavel, žihľava, palina, zlatobyľ, vratič, slnečnica, čakanka, chmeľ, ambrózia, pýr, kukurica, lipnica, timotejka, trstina či psiarka. Riziko prejavov alergie trvá prakticky celý mesiac, suché, slnečné a veterné počasie alergikom paradoxne priťažuje, naopak dážď vzduch prečisťuje od poletujúceho peľu. Medzi najčastejšie alergénne byliny patrí žihľava dvojdomá, s ktorou sa môžeme stretnúť prakticky kdekoľvek. Počas teplých dní so zvýšenou aktivitou alergénov je teda lepšie zdržiavať sa doma a pokiaľ možno čo najmenej vetrať.

Samý vrchol leta patrí rastlinám – najmä travinám a obilninám, ktoré vadia zhruba každému druhému peľovému alergikovi. Z byliniek na vás môže veľmi agresívne pôsobiť hlavne palina a trávy z čeľade lipnicovitých. Kvitnú od mája až do septembra a len ťažko sa im vyhnete. Niektoré druhy paliny majú rady vodu, preto sa hojne vyskytujú pozdĺž riek a potokov. Medzi ďalšie augustovej alergény z radov bylín sa radia ambrózie, harmanček, chmeľ, ďatelina, skorocel, púpava alebo šťaveľ.

September je mesiacom, ktorý už alergikov toľko netrápi, napriek tomu niektorí nemajú pokoj ani na jeseň. Peľ zo stromov skončili, stále však môžu rozhnevať traviny, byliny alebo napríklad kukurice na poliach. Veľmi dráždivým jesenným alergénom je palina, ktorý patrí medzi silné alergény neskorého leta a práve začiatku jesene alebo burinu vznešeného mena: ambrózie. Okrem peľových alergénov myslite aj na nebezpečenstvo tzv. Skrížených alergií. Najčastejšie ide o alergiu na koreňovú zeleninu a aromatické korenie (aníz, fenikel, rasca …).

Aj keď sa príroda pomaly chystá na zimný spánok, odkvitnutím travín alergická éra nekončí. Hlavnými alergény jesene zostávajú burinaté byliny palina a ambrózie, z tráv už jedine tŕstia. Kým cez leto sa dostanú do popredia peľovej alergie, na jeseň začnú hrať hlavnú úlohu plesne, ktoré sú v prírode stále a nevyhneme sa im ani doma. Ak viete, že ste silno alergickí práve na plesne, vyhýbajte sa v tomto období prechádzkam po lese, kde je vlhké prostredie a plesniam sa tu mimoriadne darí. Doma či na chalupe dostatočne vetrajte. Podobne ako pele či plesne nás môžu rozhnevať aj roztoče. Dôležité je pravidelne prať a meniť posteľné obliečky, ktoré po vzore našich babičiek nechávajte vyvetrať na slniečku.