Zimné mesiace nahrávajú najrôznejším formám prechladnutia, únave a celkovému oslabeniu organizmu. Aké vitamíny na imunitu a únavu by sme mali v doplnkoch stravy hľadať?
Imunita je zložitý súbor najrôznejších obranných prvkov, ktoré majú za úlohu rozpoznať cudzie a potenciálne nebezpečné látky a zakročiť proti ich vniknutiu do organizmu, prípadne proti nim bojovať vo vnútri tela. Niekedy musí bojovať aj proti bunkám telu vlastným, ktoré sa vymknú kontrole (napr. pri rakovine).
Oslabená imunita sa prejavuje predovšetkým na jeseň a v zime, keď je menej slnečného svitu, máme vo všeobecnosti menej pohybu a naša strava nemusí byť taká pestrá ako v lete. U detí sa s nástupom do škôlky či školy začnú prejavovať najrôznejšie virózy, ktoré sa v detskom kolektíve ľahko prenášajú. Útechou rodičom často chorých detí môže však byť to, že sa deťom týmto spôsobom imunita posilňuje.
Oslabená imunita sa okrem iného môže prejavovať nasledovne:
Vitamíny sú súčasťou skupiny mikroživín, kam spadajú aj minerály a stopové prvky. Mikroživiny sú zásadné pre zdravé fungovanie nášho tela a vzájomne sa ovplyvňujú, takže pokiaľ máme nedostatok jednej látky, môže to ovplyvniť vstrebávanie inej látky. Ich stopové množstvo by sme mali prijímať v potrave, pretože telo si ich väčšinou samo vyrobiť nevie.
Vitamíny rozdeľujeme na tie, ktoré sú rozpustné vo vode (vitamíny skupiny B a vitamín C) a nemožno sa nimi predávkovať, pretože ich nadbytok telo samo vylúči, a na tie, ktoré sú rozpustné v tukoch (vitamíny A, D, E, K). Týmito sa v krajnom prípade predávkovať môžeme, pretože sa uloží v telových tukových zásobách.
Minerálne látky sú anorganické prvky, ktoré prijímame do tela potravou a vodou. Majú v organizme množstvo funkcií, regulujú metabolické pochody a sú dôležité aj pre vedenie nervových vzruchov. Medzi najvýznamnejšie minerálne látky, ktoré potrebujeme pre správnu obranyschopnosť patrí zinok, selén, železo aj horčík.
Pokiaľ u seba máte podozrenie na zásadný nedostatok nejakého vitamínu alebo minerálu, mali by ste navštíviť svojho praktického lekára, ktorý vám urobí potrebné testy a na mieru odporučí doplnok stravy alebo iný prípravok.
Vitamín C, alebo aj kyselina askorbová, podporuje množstvo bunkových procesov v tele, ktoré spoločne podporujú funkciu imunitného a nervového systému. Navyše ovplyvňuje metabolické procesy vytvárajúce energiu, čím prispieva k zníženiu miery únavy a vyčerpania – ďalšia skvelá vlastnosť počas zimných mesiacov a chrípkových epidémií. Radí sa medzi antioxidanty, je to jeho najvýznamnejšia úloha a schopnosť vychytávať voľné kyslíkové radikály. Je dôležitý pre tvorbu kolagénu, vstrebávanie železa, zvyšuje odolnosť proti infekciám, obzvlášť vírusovým.
Vitamín C je esenciálny, telo si ho nedokáže vyrobiť, preto ho musíme prijať v potrave. Zdroje vitamínu C zahŕňajú ovocie (rakytník, čierne ríbezle, citrusy atď.) a zeleninu (paprika, petržlen, kel, brokolica, fenikel, žerucha atď.). Kvasená zelenina má tiež údajne vysoké zdroje vitamínu C. Denná potreba pre dospelých je najčastejšie uvádzaná medzi 70–100 mg, existujú však situácie, kedy je potrebné túto hranicu prekročiť (prechladnutie, hojenie rán, tehotenstvo, dojčenie, vyššia telesná/psychická záťaž). Pre fajčiarov je táto dávka o niečo vyššia (100 – 150mg).
Pretože sa jedná v potravinách o veľmi rozšírený vitamín, jeho dlhodobý nedostatok je skôr vzácnosťou a môže sa prejaviť predovšetkým skorbutmi, zhoršeným hojením rán, vypadávaním zubov, únavou, alebo vyššou náchylnosťou k infekciám.
Predávkovanie vitamínom C je vysoko nepravdepodobné, pretože sa rozpúšťa vo vode a telo ho tak ľahko vylúči močom. Avšak aj vitamínu C môže byť príliš a užívanie veľmi vysokej dávky (nad 2 000 mg za deň) má vedľajšie účinky. Typicky ide o hnačku, nevoľnosť, problémy so spánkom. Veľmi vysoké dávky môžu mať vplyv na vznik obličkových kameňov a citliví jedinci môžu reagovať alergickou žihľavkou.
Hoci citrusy obsahujú nemalé množstvo vitamínu C, nájdeme škálu potravín, ktoré ich prevyšujú. Skúsme si pre jesenné a zimné urobiť sirup z rakytníka, šípok. Za chladných dní popíjať šípkový čaj a pravidelne konzumovať červenú papriku. Na jar sa zas naopak zásobiť medvedím cesnakom. Pokiaľ sa vám to nepodarí, tak nezúfajte. V jednom pomaranči je zhruba 80 mg vitamínu C – to je skoro celá odporúčaná denná dávka! Pomarančov býva v zimnom období všade dostatok, preto skúste každý deň aspoň jeden zjesť. Často sa ako zdroj vitamínu C odporúčajú aj citróny, ale v citrónoch je dávka vitamínu menšia.
Vitamín D si telo do určitej miery vie vytvoriť samo pomocou slnečných lúčov – preto sa mu hovorí aj slnečný vitamín. Jeho úloha pri posilnení imunity spočíva v regulovaní aktivity ochranných imunitných buniek, aby dokázali rýchlejšie a lepšie zakročiť proti infekciám. Tiež je dôležitý pre vstrebávanie vápnika a fosforu, tým pádom je nepriamo zodpovedný za mineralizáciu kostí.
Vitamín D je možné získať prírodnou cestou zo slnečného žiarenia – nie je ale nutné sa v lete nadmerne vystavovať na slnku, stačí mať pár minút denne odkrytú tvár, ruky alebo nohy. Práve z tohto dôvodu je vhodné na jeseň a v zime vitamín D získavať z doplnkov stravy. V potrave ho nájdeme hlavne v tučných rybách (makrela, sleď, losos alebo tuniak), niektorých hubách alebo vajciach. Denná odporúčaná dávka vitamínu D sa v období zníženého slnečného svitu pohybuje okolo 20 µg (mikrogramov) pre všetky vekové skupiny okrem detí do 1 roka. Pre bábätká a dojčatá je odporúčaná dávka 10 µg.
Nedostatok vitamínu D u malých detí môže viesť ku krivici (mäknutie a deformácia kostí). U dospelých jeho nedostatok vedie aj k mäknutiu kostí, tento stav sa ale nazýva osteomalácia a u seniorov môže súvisieť s osteoporózou. Okrem toho sú ľudia s nedostatkom vitamínu D náchylnejší na infekcie.
Nadbytok a predávkovanie vitamínom D je skôr vzácnosťou, môže ale viesť k zvýšenej hladine vápnika a tým pádom k obličkovým kameňom, vo výnimočných prípadoch aj k zlyhaniu obličiek. Preto je dobré príjem doplnkov stravy obsahujúcich vitamín D konzultovať s lekárom.
Vitamín A podporuje aktivitu buniek imunitného systému podobne ako vitamín D. Najčastejšie ho však nájdete v doplnkoch stravy na udržanie zdravého zraku, na ktorý má zásadný vplyv.
Zdroje vitamínu A sú pečeň, živočíšne tuky, vajcia a ryby. Beta-karotén je tzv. provitamín A, ten nájdeme hlavne v oranžovej a žltej zelenine a ovocí (mrkva, tekvica, paradajky) alebo v listovej zelenine (špenát, kel). Provitamín A sa v ľudskom tele následne premení na vitamín A a aby sme túto premenu zjednodušili, je dobré potraviny obsahujúce beta-karotén jesť zároveň s niečím tučným (olejom, maslom a pod.).
Nedostatok tohto vitamínu je opäť skôr vzácnosťou, môže však viesť k šeroslepote, prípadne až k oslepnutiu, a tiež k poruchám imunity. Jeho dlhodobý nadbytok je výnimočný, ale môže spôsobovať sfarbenie kože do žlto-oranžova, bolesti hlavy, zväčšenie pečene a problémy s tým spojené (žltačka alebo dokonca cirhóza). Nebezpečné je predávkovanie u tehotných žien, pretože vitamín A (retinol) je látkou s preukázaným teratogénnym účinkom. Najmä v prvom trimestri gravidity môže nadmerný príjem vitamínu A viesť k spontánnemu potratu alebo k vzniku závažných vrodených chýb plodu.
"Imunitný systém si môžeme predstaviť ako súbor mechanizmov, ktoré zaisťujú integritu organizmu rozoznávaním a následnou likvidáciou potenciálne škodlivých objektov, a to ako cudzích, tak aj telu vlastných (pozmenené bunky napr. nádorovým bujnením). Imunitný systém je v neustálom pohybe, ako mechanickom ( cirkulácia krvou aj lymfatickým systémom), tak aj biologickým (neustála obnova buniek) a jeho hlavnou úlohou je obrana organizmu. Od narodenia je náš imunitný systém pod vplyvom infekčných a neinfekčných antigénov a dochádza tak k postupnému dozrievaniu obranných mechanizmov. infekcií prevažne u detí, práve vďaka tomuto postupnému trénovaniu a budovaniu imunity.
V oblasti ovplyvnenia imunitného systému dochádza neustále k rozširovaniu znalostí a tým pádom aj k skvalitňovaniu terapeutických možností. Dôležitá je pestrá strava, bohatá na prirodzené zdroje vitamínov, minerálnych látok a ďalších potrebných živín na správnu funkciu, vývoj a obnovu imunitného systému. Na trhu nájdeme nepreberné množstvo potravinových doplnkov a ich užívanie je vhodné konzultovať s lekárom či lekárnikom. Niektoré z nich môžu telu dodať adekvátne množstvo nenahraditeľných látok, ktoré v našej strave chýbajú, ale rozhodne by nemali vyváženú a pestrú stravu nahrádzať."
Vitamíny skupiny B sú dôležité pre funkciu všetkých buniek v tele, imunitný systém nevynímajúc. Najviac benefitov získate užívaním tzv. b-komplexu – skupiny všetkých 8 vitamínov B naraz. Na imunitu sú však najlepšie konkrétne tieto vitamíny:
Selén je pre ľudské telo životne dôležitý – okrem iného reguluje hormóny štítnej žľazy a je zásadným prvkom mužskej plodnosti. Pomáha imunitnému systému predovšetkým vďaka antioxidačným vlastnostiam; znižuje oxidatívny stres v tele a tým podporuje zdravie imunitných buniek. O seléne je tiež známe, že podporuje zdravý rast vlasov a nechtov.
Ryby, mäso a vajcia sú dobrým zdrojom selénu, aj hlubová alebo cibuľová zelenina, orechy alebo šošovica. Pri rastlinných zdrojoch ale nie je jeho obsah stály, je totiž závislý od zloženia pôdy. Nedostatok selénu nie je príliš bežný, ale môže viesť k cystickej fibróze, črevným zápalom, zlyhaniu obličiek alebo poruchám imunity, u mužov potom k poruche tvorby spermií.
Zinok je ďalším zásadným stopovým prvkom pre fungovanie nášho tela. Prispieva k zdravému vývoju imunitných buniek a niektoré štúdie naznačujú, že pomáha telu rýchlejšie poraziť už začínajúcu infekciu. Príjem zinku je dôležitý predovšetkým pre telesný rast detí a dospievajúcich, prispieva k udržaniu normálneho stavu zraku, podporuje zdravie vlasov, pokožky a mnoho ďalšieho.
Zinok nájdeme v potravinách, ktoré sú bohaté na bielkoviny (vajcia, pečeň, mäso), v strukovinách, v koreňovej zelenine, v celozrnných výrobkoch, ale aj v droždí alebo v tekvicových semienkach. Jeho nedostatok má mnoho najrôznejších dôsledkov: oslabená imunita, zhoršené hojenie rán, vypadávanie vlasov, šeroslepota, hnačka, ale aj psychické problémy.
Železo je dôležité pre správnu funkciu buniek v tele, na prenos kyslíka do všetkých tkanív a pre krvotvorbu, fungovanie rôznych enzýmov a metabolických procesov. Deti potrebujú železo na správny vývoj mozgu. Jeho rola v organizme je teda nesmierne dôležitá a nedostatok železa sa môže prejaviť aj výrazne oslabenou imunitou.
Zvýšenú potrebu železa majú tehotné a dojčiace ženy, ale aj vegáni a vegetariáni, pretože z rastlinnej stravy sa tento stopový prvok horšie vstrebáva. Jeho zdrojom je predovšetkým červené mäso a ryby, ale strukoviny, špenát alebo celozrnné obilniny tiež čiastočne pokrývajú potrebu železa. K lepšiemu vstrebávaniu železa sa odporúča súčasne s týmito potravinami jesť aj potraviny bohaté na vitamín C, ktorý vstrebávanie železa podporuje.
Dlhodobý nadbytok železa je škodlivý; prejavuje sa hnačkou, zvracaním (niekedy s prímesou krvi), poškodením pečene, pankreasu a srdca. Nadbytok železa sa objavuje napríklad u alkoholikov alebo ľudí trpiacich hemochromatózou (dedičné ochorenie s ukladaním železa v tkanivách).
Naopak nedostatok železa sa objavuje teda hlavne u vegánov či vegetariánov, pri strate krvi (napr. silná menštruácia), pri jeho zlom vstrebávaní alebo u tehotných žien, ktorých potreba železa je až dvojnásobná oproti ostatným ženám. Prejavuje sa únavou, zvýšenou náchylnosťou k chorobám, neustálym pocitom zimy, bledou pokožkou, u detí potom poruchami rastu. Nedostatok železa sa jednoducho zistí z krvného obrazu.
Horčík (magnézium) pomáha pri energetickom metabolizme, čím znižuje mieru únavy a vyčerpania. Navyše podporuje zdravie nervovej sústavy a psychickej činnosti. Je teda vhodné doplniť horčík, pokiaľ sa napriek dobrému spánku stále cítite unavení či slabí, alebo ste boli dlhodobo vystavení stresu a chcete telu pomôcť sa zotaviť.
Kvalitnými zdrojmi horčíka je mlieko, mliečne výrobky, celozrnné pečivo, pečeň, hydina, ryby, vajcia, kvalitná čokoláda, pohánka, ovocie (banány, marhule, datle, grep, ananás, slivky, jablká atď.) alebo listová zelenina, paradajky, fazuľa , paprika, šošovica, hrach atď.
Nadbytok horčíka sa vyskytuje v zriedkavých prípadoch a prejavuje sa hnačkou. Naopak jeho nedostatok je v populácii pomerne bežný; zvýšenú potrebu majú športovci, alkoholici, ľudia trpiaci nadmerným potením, diabetici alebo ľudia užívajúci určité lieky (diuretiká, kortikosteroidy, antikoncepciu). Nedostatok horčíka spôsobuje celú škálu problémov – svalové kŕče, bolesti hlavy, poruchy spánku, alebo dokonca depresie.
Deťom sa už od narodenia odporúča užívanie vitamínu D vo forme kvapiek z toho dôvodu, že bábätká nemôžeme tak vystavovať slnku. Batolatom a väčším deťom by sme potom mali vitamín D dodávať prostredníctvom doplnkov stravy v zimných mesiacoch, kedy je znížené slnečné žiarenie. Nedostatok vitamínu D u detí môže viesť k spomalenému rastu alebo väčšej náchylnosti k infekciám.
Pre správne fungovanie detského imunitného systému je dôležitý aj vitamín C, ktorý zároveň prispieva k tvorbe kolagénu a znižuje pocit únavy.
Z minerálov by sme sa u detí mali zamerať na zinok, pretože kvôli rastovým špurtom (obdobie zrýchleného rastu) ho môžu mať nedostatok. Je tiež zásadný pre správny rast a pre správny vývoj reprodukčného systému u chlapcov. Jeho nedostatok sa opäť prejavuje okrem iného náchylnosťou na infekčné choroby.
https://www.cpzp.cz/clanek/5471–0-Nedostatek-decka-da-o-sobe-vedet.html
https://cpzp.cz/clanek/5482–0-Selen-neni-jen-prvkem-pro-nasi-krasu.html
https://www.solen.cz/pdfs/int/2004/07/04.pdf
https://www.nzip.cz/kategorie/170-mineralni-latky
https://www.nzip.cz/kategorie/169-vitaminy
https://is.muni.cz/el/fsps/podzim2012/bp1113/VITC.pdf
https://www.solen.cz/pdfs/lek/2008/05/10.pdf
https://www.healthline.com/nutrition/immune-boosting-supplements
https://health.clevelandclinic.org/eat-these-foods-to-boost-your-immune-system
https://ods.od.nih.gov/factsheets/ImmuneFunction-HealthProfessional/
https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/how-to-boost-your-immune-system
https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2015/01/06.pdf
https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2022/01/03.pdf
Už na gymnáziu som mala v obľube biologické a chemické predmety, takže rozhodnutie pre farmaceutický odbor bolo jednoduché. Po absolvovaní Farmaceutickej fakulty Karlovej Univerzity som zapadla medzi rady lekárníc a lekárnikov s odhodlaním pomáhať ľuďom. Práca lekárnice je každodenným motorom na hľadanie nových informácií, sledovanie vývoja zdravotníckeho odvetvia. Vo voľnom čase sa rada venujem muzike a aktívne relaxujem v prírode.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.