Kolonoskopia: príprava a ako vyšetrenie prebieha

Kolonoskopia je diagnostická metóda, ktorá sa používa na vyšetrenie stavu hrubého čreva a konečníka. Kolonoskopické vyšetrenie obvykle vykonáva gastroenterológ, ktorý si prezrie celé vnútorné prostredie hrubého čreva, a to od konečníka, celého čreva až po dolný koniec tenkého čreva. Metóda sa využíva pri diagnostike nevysvetliteľných príčin a zmien črevných funkcií. Kolonoskopia umožňuje lekárovi lokalizovať zápal, patologické výrastky, vredy a krvácanie. Je tiež veľmi dobrým sluhom v prevencii rakoviny čreva a konečníka, ktorú dokáže odhaliť už pri veľmi skorých príznakoch. V článku sa podrobne pozrieme na to, ako kolonoskopia prebieha.

Najčastejšie dôvody na vykonanie kolonoskopie sú:

• skríning rakoviny hrubého čreva – pravidelné skríningy pomáhajú k včasnému odhaleniu nádorov a polypov. Ako preventívny skríningový test sa využíva najmä pre osoby staršie ako 50 rokov alebo osoby so zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva.
• zmeny v stolici – ak pozorujete akékoľvek zmeny pri vykonávaní stolice, ako napríklad krv, častú hnačku, zápchu alebo sliz v stolici, po konzultácii s lekárom je vhodné vyšetrenie týchto nečakaných zmien.
• bolesť brucha – v tomto prípade slúži na preverenie nejasných bolestí brucha po konzultácii s lekárom.
• krv v stolici – krvácanie tráviaceho traktu, ktoré nie je spojené s jasným dôkazom hemoroidov alebo iných známych príčin, môže pomôcť identifikovať zdroj krvácania.
• diagnostikované črevné ochorenie – u pacientov zápasiacich s Crohnovou chorobou či ulceróznou kolitídou sa kolonoskopia vykonáva na hodnotenie stavu čriev a hodnotenie priebehu ochorenia.
• genetické predispozície.
• sledovanie liečby – môže sa použiť na monitorovanie stavu liečby pri chronických črevných ochorení a zmenách v hrubom čreve.

Pre presný a hladký priebeh vyšetrenia je najmä nutné, aby boli črevá dobre vyprázdnené. Pri správnom fungovaní obsahuje hrubé črevo tuhú stolicu. Pred vyšetrením je nutná spolupráca pacienta pre efektívne vyprázdnenie čriev. Obvykle sa dodržiava špeciálna diéta, ktorá sa kombinuje s užívaním laxatív. Prvé režimové opatrenie, ktoré sa zavádza 7 dní pred zákrokom, sa týka najmä pacientov, ktorí užívajú lieky a doplnky stravy s obsahom železa. Tieto preparáty je nutné vysadiť, pretože farbia stolicu do čierna a zhoršujú možnosť oplachu čriev.

K ďalšej zmene režimového opatrenia sa pristupuje 3 dni pred plánovanou kolonoskopiou. V tejto fáze je nutné vysadiť všetky lieky na liečbu hnačky, ako je Imodium, Loperon alebo kodeínové tablety. Je tiež nutné začať špeciálnu bezzvyškovú diétu. Hlavným cieľom tohto stravovania je vynechať všetky potraviny, ktoré obsahujú šupky, jadrá, zrniečka alebo kôstky.

Ide o všetky potraviny, ktorých zvyšky môžu v črevách zostávať a spôsobovať komplikácie pri vyšetrení.

Odporúča sa konzumovať najmä strava tekutá, kašovitá, lepšie stráviteľná.

V prípade diabetikov je potom žiaduce častejšie meranie glykémie.

Posledný deň pred vyšetrením je zakázané piť kávu, čaj, mlieko, ovocné džúsy, perlivé a alkoholické nápoje. Ráno je vhodné začať ľahkým raňajkami, napríklad jogurtom, výživou alebo bielym pečivom. Na obed je potom vhodný iba číry vývar. Na večeru už potom nič ďalšie nekonzumovať, iba dostatok tekutín v podobe neperlivých čírych nápojov. V tento deň po konzultácii s lekárom je žiaduce aj použitie vyprázdňovacieho roztoku. Môže ísť napríklad o Picoprep, Fortrans, Moviprep alebo Eziclen.

Načasovanie vypitia tohto roztoku je nutné prispôsobiť termínu kolonoskopického vyšetrenia. Rozdelenie dávky na večerné a ranné zvyšuje kvalitu črevnej prípravy. Doba požitia rannej dávky by nemala byť dlhšia ako 4 hodiny pred začatím zákroku. V deň vyšetrenia je nutné ukončiť pitie všetkých tekutín 3–4 hodiny pred vyšetrením.

Hormonálne antikoncepčné tabletky nemusia byť počas prípravy čreva dostatočne účinné, a preto sa odporúča 7 dní používať aj ďalšie antikoncepčné prostriedky, napríklad prezervatív. O užívaní ďalších liekov je nutná konzultácia s ošetrujúcim lekárom. Pri dodržaní presných pokynov prípravy bude črevo pacienta čisté a pre lekára prehľadné. Správnou prípravou sa dá predísť komplikáciám spojených so zlou viditeľnosťou a nebude nutné kolonoskopiu v krátkom čase znovu opakovať.

Kolonoskopia nie je iba diagnostická metóda, ale aj liečebná. Vyšetrovacím nástrojom je tzv. kolonoskop, ide o ohybný endoskop, ktorý má na svojom konci kameru, ktorá prevádza optický signál na elektrický. Súčasťou zariadenia je endoskopická veža so zdrojom svetla, záznamové zariadenie, odsávačka a ďalšie. Prvá kolonoskopia bola vykonaná okolo roku 1970. Prvé kolonoskopy boli vybavené iba vláknovou optikou, v priebehu posledných dvadsiatich rokov boli tieto prístroje nahradené videokolonoskopmi.

V súčasnosti je vyšetrenie pre pacienta už dobre znesiteľné. Pred samotným výkonom sa pacientovi injekčne podávajú lieky na tlmenie bolesti. Bežné je dnes a tiež ošetrenie v celkovej anestézii. Po odložení odevu je pacient vyzvaný na zaujatie polohy na ľavom boku s pokrčenými kolenami. Lekár najprv vykoná pohmatové vyšetrenie ritného otvoru a zvierača. V ďalšej fáze dochádza k zavedeniu prístroja cez konečník do hrubého čreva alebo v prípade potreby až do konečného oddielu tenkého čreva.

Počas výkonu pacient môže byť požiadaný o zmenu polohy kvôli lepšej viditeľnosti. Pri vyťahovaní kolonoskopu gastroenterológ podrobne prezerá sliznicu črevného tkaniva, v prípade potreby odoberie vzorku na ďalšie mikroskopické vyšetrenie. Pri vyšetrení je možné vykonávať aj liečebné zákroky, prípadne kolonoskop pretiahnuť špeciálnym laserom či elektrickou sondou, čo sa najčastejšie vykonáva pri krvácaní do čreva. Počas vyšetrenia je bežnou súčasťou monitorovanie fyzikálnych funkcií pacienta, ako je srdcová frekvencia, krvný tlak, okysličenie krvi a ďalšie. Celková dĺžka vyšetrenia sa pohybuje od 15 do 60 minút. Ihneď po zákroku sú známe výsledky, v prípade odosielania vzorky do laboratória sú výsledky známe zhruba za týždeň.

Po výkone pacient zostáva nejaký čas na endoskopickom pracovisku s cieľom sledovania. Pokiaľ je jeho stav uspokojivý môže odísť domov. Vzhľadom na podanú utlmujúcu medikáciu je však nevyhnutné, aby pacient mal sprievod a neriadil motorové vozidlo. Pokiaľ počas vyšetrenia došlo k odstráneniu polypu alebo inému väčšiemu zákroku je nutná špeciálna diéta, ktorú by mal pacient konzultovať s ošetrujúcim lekárom.

Komplikácie pri kolonoskopii sú pomerne vzácne, v odbornej literatúre sa uvádza pod jedno percento. Po odstraňovaní polypu alebo odbere vzoriek sa môžeme stretnúť s krvácaním. Medzi vážnejšie komplikácie patrí pretrhnutie čriev alebo ruptúra sleziny.

Po výkone sú bežné pocity nadúvania alebo kŕčov pre vzduch v črevách, ktorý sa tam dostal počas vyšetrenia. Tieto príznaky v priebehu niekoľkých hodín pominú, a pokiaľ lekár nenariadi špeciálnu diétu je vhodné sa vracať do bežného životného štýlu. Súčasne so zdravou a vyváženou stravou je dobré podporiť rovnováhu čriev doplnením probiotík a prebiotík. K vážnym, ale zriedka sa vyskytujúcim komplikáciám patria nežiaduce reakcie na podanú injekciu, krvácanie alebo prederavenie čreva. Tieto komplikácie je nutné okamžite konzultovať s lekárom.

Výsledky diagnostickej kolonoskopie nám odhaľujú prítomnosť zápalového alebo nádorového ochorenia. Vykonáva sa najčastejšie pri dlhotrvajúcich zažívacích ťažkostiach alebo pri chudokrvnosti bez zjavnej príčiny, ďalej pri rýchlom úbytku na váhe bez zjavnej príčiny. V prípade terapeutickej kolonoskopie lekári vykonávajú menšie liečebné zákroky. Výsledkom je odstránenie polypov, ošetrenie hemoroidov alebo zastavenie krvácania.

Bežne sa stáva, že nie je možné kolonoskopické vyšetrenie z nejakého dôvodu vykonať. V týchto prípadoch lekár zvolí alternatívne metódy vyšetrenia, medzi ktoré patria:

• Irigografia – ide o röntgenové vyšetrenie čreva po vypití kontrastnej látky. Touto látkou je najčastejšie síran bárnatý, ktorý sa nevstrebáva v črevách. Nevýhodou tohto vyšetrenia je, že nemusí zachytiť drobné abnormality a v prípade potreby zákroku sa musí pristúpiť k ďalšej technike.
• Flexibilná sigmoideoskopia – používa sa v prípade potreby preskúmania iba poslednej tretiny hrubého čreva. Zavádza sa pružnejší a kratší kolonoskop.
• Virtuálna kolonoskopia – ide o modernú metódu využívajúcu CT snímky na sledovanie sliznice hrubého čreva. Hadička, ktorá je zavedená pacientovi do konečníka, produkuje vzduch a črevá nafukuje. V takto nafúknutých črevách je dobrá viditeľnosť na zachytenie polypov schovaných v záhyboch. Nevýhodou tohto vyšetrenia pre pacienta je radiácia a tiež fakt, že prednádorové stavy sa veľmi zle zachytávajú v skorom štádiu.
• Diagnostika okultného krvácania do stolice (TOKS) – vyšetrenie je súčasťou kolorektálneho skríningu, na ktoré má nárok každý pacient starší ako 50 rokov. Cieľom je odhalenie skrytého krvácania do stolice, dôvodom ktorého môžu byť polypy, zápaly alebo kolorektálny karcinóm. Samotný test je veľmi jednoduchý. Spočíva v odobratí vzorku stolice z 3 rôznych miest špeciálnou tyčinkou. Odber vykonáva sám pacient a po výkone vloží vzorku do špeciálnej skúmavky, odnesie k svojmu lekárovi, ktorý ho odošle do špecializovaného laboratória.

Kolonoskopia je diagnostická metóda, ktorá sa používa na vyšetrenie stavu hrubého čreva a konečníka. Kolonoskopické vyšetrenie obvykle vykonáva gastroenterológ, ktorému umožní prezrieť celé vnútorné prostredie hrubého čreva, a to od konečníka, celého čreva až k dolnému koncu tenkého čreva. Metóda sa využíva pri diagnostike nevysvetliteľných príčin a zmien črevných funkcií. Kolonoskopia umožňuje lekárovi nielen lokalizovať zápal, patologické výrastky, vredy a krvácanie, ale aj vykonať liečebné ošetrenie.

Je tiež veľmi dobrým sluhom v prevencii rakoviny čreva a konečníka, ktorú dokáže odhaliť už pri veľmi skorých príznakoch. Pravidelné skríningy pomáhajú k včasnému odhaleniu nádorov a polypov. Ako preventívny skríningový test sa využíva najmä pre osoby staršie ako 50 rokov alebo osoby so zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva. TOKS sa vykonáva v rámci celorepublikového skríningu u praktického lekára vo veku od 50 do 55 rokov v jednoročnom intervale, vo veku nad 55 rokov raz za dva roky.

Pri pozitívnom náleze sa pacient pošle na kolonoskopické vyšetrenie na akreditovanom pracovisku. Test je možné od 50 rokov veku nahradiť tzv. primárnou skríningovou kolonoskopiou v intervale jedenkrát za 10 rokov. Preventívne vyšetrenie nie je povinné, záleží na našom osobnom uvážení, celorepublikový skríning však značne uľahčuje liečbu kolorektálneho karcinómu, pretože dokáže odhaliť nádor v ranej fáze.

Medzi rizikové faktory pre vznik kolorektálneho karcinómu patrí obezita a s ňou súvisiaca konzumácia najmä tučných potravín, ktoré nie sú pre naše telo prospešné. Vysokoriziková je neprimeraná konzumácia údenín a červeného mäsa, príliš časté návštevy podnikov s rýchlym občerstvením alebo pitie alkoholu. Pri prevencii vzniku karcinómu je nutné dodržiavať pravidlá správneho stravovania a mať v strave dostatočný podiel vlákniny, ovocia, zeleniny a kvalitných potravín.
V neposlednom rade by sme nemali zabúdať na pravidelný pohyb a dostatočný pitný režim.

Článok má iba informatívny charakter. Neslúži ako náhrada lekárskej či lekárnickej konzultácie.

https://endogas­tro.cz/kolonos­kopie/

https://medical­xpress.com/new­s/2022–04-assumptions-colonoscopy-accuracy.html

https://www.web­md.com/colorec­tal-cancer/colonoscopy-what-you-need-to-know

https://www.mou­.cz/diagnosti­ka-okultniho-krvaceni-do-stolice/t1373

https://www.vzp­.cz/o-nas/tiskove-centrum/otazky-tydne/prevence-rakoviny-tlusteho-streva-a-konecniku

https://zdravi­.euro.cz/clan­ky/jak-probiha-kolonoskopie/

https://www.i­kem.cz/cs/tran­splantcentrum/kli­nika-hepatogastroen­terologie/o-nas/jaka-vysetreni-poskytujeme/ko­lonoskopie/a-1581/

https://www.croh­n.cz/ulcerozni-kolitida/kolo­noskopicke-vysetreni-zakladni-popis

https://gastro-mohelnice.cz/