Mor, známy aj ako čierna smrť, je jednou z najsmrteľnejších chorôb v histórii ľudstva. Toto ochorenie kedysi spôsobilo niekoľko pandémií, ktoré zdecimovali veľké populácie v rôznych častiach sveta. Hoci je táto bakteriálna infekcia liečiteľná antibiotikami, prípady sa stále vyskytujú, najmä v odľahlých oblastiach s obmedzeným prístupom k lekárskej starostlivosti.
Aj keď sa mor vyskytuje sporadicky v mnohých častiach sveta, stále
existujú oblasti, kde je táto choroba endemická, najmä v Južnej
Amerike, Azii a Afrike. Svetová
zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie medzinárodné organizácie
spolupracujú s miestnymi zdravotníckymi orgánmi na prevencii a kontrole
moru. V Slovenskej republike existuje riziko zavlečenia choroby
z endemických oblastí.
Madagaskar je v súčasnosti najviac postihnutou krajinou.
Každoročne je hlásených 200 prípadov, najčastejšie ide
o bubonickú formu.
Mor je takzvaná zoonóza, choroba prenášaná medzi zvieraťom a
človekom. Pôvodcom infekcie je gramnegatívna baktéria Yersinia
pestis, vysoko odolný mikrób, ktorý môže prežívať v mŕtvolách
zvierat a ľudí až niekoľko mesiacov. Zdrojom aj rezervoárom moru sú
hlodavce, potkany, sysle, hraboše a svište. Blchy (morové blchy) patria medzi
prenášačov moru, pričom ho na človeka môžu preniesť aj mačky alebo
psy.
Mor sa môže prenášať aj kapôčkami prenášanými
vzduchom z človeka na človeka pri kašli alebo kýchaní. Môže sa
preniesť aj priamym kontaktom s chorým človekom alebo uhynutým
zvieraťom.
Ochoroba sa vyskytuje v niekoľkých formách. Inkubačná doba moru je 2 až 6 dní a pri pľúcnej forme 1 až 3 dni.
Najbežnejšia forma. Začína sa vysokou horúčkou, zimnicou a prekrvením. Dochádza k zápalu a opuchu lymfatických uzlín v slabinách, podpazuší a na krku. Osoba môže upadnúť do bezvedomia. Úmrtnosť je 50–60 %, ale je nízka, ak sa včas podajú antibiotiká.
Ako už názov napovedá, postihuje pľúca. Prejavuje sa horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou a bolesťou na hrudníku. Úmrtnosť je takmer 90 %.
Pôsobí na krvný obeh. Prejavuje sa horúčkou, dochádza k poruchám zrážania krvi. Úmrtnosť je takmer 100 % a chorý zomiera na zlyhanie vnútorných orgánov.
„Mor je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Yersinia
pestis, ktorého zdrojom sú najmä hlodavce. Významný bol najmä
v minulosti, keď patril medzi choroby s najvyššou úmrtnosťou a častými
epidémiami. Najčastejšou formou je bubonická, čiže dýmejová,
prejavujúca sa okrem iného zdurením lymfatických uzlín, ktoré môžu
krvácať, preto je charakteristická čierna farba zdurených uzlín.
V súčasnosti sa mor sporadicky vyskytuje v endemických oblastiach, ako je
Južná Amerika, Ázia a Afrika. Prevencia spočíva v ochrane pred uhryznutím
blchami, vyhýbaní sa kontaktu s chorými alebo uhynutými zvieratami.
Aktívne očkovanie vakcínou je užitočné najmä pre ľudí pracujúcich
v týchto oblastiach, ako sú lekári alebo laboratórni
pracovníci."
Vďaka modernej medicíne je mor liečiteľný antibiotikami. Ak sa choroba diagnostikuje včas a liečba sa začne rýchlo, prognóza je zvyčajne dobrá. Bez liečby sa však mor môže v priebehu niekoľkých dní skončiť smrťou.
Prevencia moru spočíva v obmedzení kontaktu s infikovanými hlodavcami a
blchami. V oblastiach s endemickým výskytom moru je dôležité monitorovať
populáciu hlodavcov a v prípade potreby vykonať ich deratizáciu.
Prevencia zahŕňa aj ochranu ľudí, ktorí cestujú do rizikových oblastí.
Tieto osoby môžu využiť aktívnu imunizáciu vakcínou.
Okrem toho sa pred cestou odporúča chemoprofylaxia antibiotikami alebo
sulfonamidmi.
Mor mal v priebehu dejín obrovský vplyv na spoločnosť.
Spôsobil masové úmrtia, čo viedlo k demografickým a hospodárskym zmenám.
Mnohé mestá a dediny boli opustené a poľnohospodárska výroba klesla. Mor
viedol aj k spoločenským zmenám, pretože ľudia hľadali vysvetlenia a vinu
za chorobu, čo viedlo k prenasledovaniu menšín.
Na druhej strane mor viedol aj k niektorým pozitívnym zmenám. Zníženie
počtu obyvateľov znamenalo, že na jedného človeka pripadalo viac zdrojov,
čo viedlo k hospodárskemu rastu a inováciám.
Mor sa neblaho zapísal aj do vojenských dejín. Počas obliehania miest sa
morové mŕtvoly používali v podstate ako biologická
zbraň– boli katapultované cez hradby do mesta, aby nakazili
obyvateľov.
Vedecký výskum moru sa začal v 19. storočí, keď bola
prvýkrát identifikovaná baktéria Yersinia pestis. Výskum moru
viedol k objavu mnohých základných princípov bakteriológie a infekčných
chorôb.
Mor inšpiroval mnohých umelcov, spisovateľov a filmárov pre svoju
ničivú silu a vplyv na spoločnosť. Umelci často zobrazovali mor ako symbol
smrti, ničenia a ľudského utrpenia.
V literatúre sa mor objavil v dielach ako Dekameron od
Giovanniho Boccaccia, kde si skupina mladých ľudí rozpráva príbehy na
pobavenie počas morovej epidémie vo Florencii. V modernej dobe sa zasa
preslávila kniha Mor od Alberta Camusa, ktorá skúma reakciu
ľudí na náhlu a nevysvetliteľnú epidémiu v alžírskom meste Oran.
Mor je jednou z najničivejších chorôb v histórii ľudstva, ale vďaka
modernej medicíne a vedeckému výskumu sa ju darí lepšie kontrolovať.
Napriek tomu je dôležité byť neustále ostražitý a pripravený na
možnosť vypuknutia nových epidémií, najmä v rizikových oblastiach.
História moru nám pripomína, ako môže jedna choroba zmeniť chod dejín a
ovplyvniť celé civilizácie.
Tento článok slúži len na vzdelávacie účely a nenahrádza odborné
lekárske poradenstvo. Konkrétne odporúčania vždy konzultujte
s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/plague/symptoms-causes/syc-20351291
https://www.nzip.cz/clanek/1162-mor
https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/mor-yersinia-pestis-blecha-a-clovek.pdf
https://szu.cz/temata-zdravi-a-bezpecnosti/a-z-infekce/m/mor/zakladni-informace/
Dlhodobo sa venujem písaniu o zdravotníckej tematike, predovšetkým o príznakoch a liečbe chorôb, ktoré čitateľom prináša dôležité informácie. Okrem písania mám vášeň pre šport - beh, plávanie a cyklistiku. Verím, že kombinácia mentálnej a fyzickej aktivity je kľúčom k udržaniu rovnováhy a sviežej mysle.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.