Dojčenie je jedným z najlepších a najprirodzenejších spôsobov, ako vyživovať svoje dieťa od začiatku života, aby zdravo rástlo a vyvíjalo sa. Dojčenie je prospešné nielen pre samotné dieťa, ale je prospešné aj pre dojčiace matky a ich vzájomný vzťah. Aké sú teda výhody? V nasledujúcom článku sa budeme podrobne zaoberať dojčením a jeho výhodami. 

Po pôrode placenta uvoľňuje veľké množstvo prolaktínu, ktorý v priebehu niekoľkých dní po pôrode spúšťa produkciu mlieka. Časté a včasné priloženie dieťaťa k prsníku vedie k stimulácii prolaktínových receptorov v mliečnej žľaze, preto sa odporúča začať dojčiť ihneď po pôrode, najlepšie v prvých dvoch hodinách. Počas dojčenia novorodenca sa do mozgu vysielajú nervové signály, ktoré dávajú pokyn na uvoľnenie oxytocínu. Pod vplyvom tohto hormónu sa bunky mliekovodov sťahujú a posúvajú mlieko smerom k bradavke.

V počiatočných štádiách je laktácia riadená hormonálne, neskôr sa však stáva závislou od frekvencie sania. Prvým krokom je produkcia mledziva, ktoré je husté a produkuje sa v malých množstvách, pretože žalúdok novorodenca je veľmi malý. Do 48–96 hodín po narodení sa produkcia mlieka výrazne zvýši a jeho množstvo sa riadi saním a dopytom. Po 1–2 týždňoch je priemerná produkcia mlieka 700–800 ml/deň so značnou individuálnou variabilitou. 

Dojčatá sú schopné regulovať svoje vlastné požiadavky na mlieko pre zdravý rast a vývoj, a preto meranie mlieka nie je na mieste u prosperujúceho jedinca. Tieto techniky môžu byť pre matku len stresujúce, čo môže viesť k zníženej produkcii mlieka. Mlieko sa počas dojčenia tvorí tak dlho, ako dlho trvá jeho odstránenie z prsníka. 

Materské mlieko je veľmi ťažko nahraditeľné. Vzhľadom na jeho špeciálne zloženie je ťažké ho napodobniť, a to najmä kvôli imunitnej zložke, ktorá je pre deti v prvých 6 mesiacoch života, keď ich imunitný systém nie je úplne vyvinutý, nevyhnutná. Preto je v prvých šiestich mesiacoch života dojčenie pravdepodobne najdôležitejšie. Materské mlieko je komplexným zdrojom výživy pre dieťa, obsahuje všetky zložky, ktoré sú potrebné pre rast, vývoj a imunitu. Jeho zloženie je variabilné a mení sa s vekom dieťaťa a tiež v dôsledku vonkajších vplyvov. Aké dôležité látky teda materské mlieko obsahuje? Na to sa pozrieme nižšie. 
 

Hlavnými zložkami materského mlieka sú bielkoviny, sacharidy, tuky a ďalšie cenné látky. Hlavným sacharidom je laktóza, ktorá tvorí 40–45 % celkového energetického príjmu dieťaťa. Bielkoviny sú nevyhnutné pre správny vývoj dieťaťa. Množstvo bielkovín v materskom mlieku s rastúcim vekom klesá.
 

Materské mlieko obsahuje bioaktívne a výživné zložky, ale dôležité je, že mlieko nie je len výživa. HMO prebiotické oligosacharidy boli popísané ako látky, ktoré majú veľký vplyv na podporu imunitného systému dieťaťa. Tieto HMO sa prirodzene vyskytujú len v materskom mlieku. Ich funkciou je chrániť črevnú mikroflóru a posilňovať imunitný systém dieťaťa. HMO hrajú dôležitú úlohu v zložení črevného mikrobiómu, a preto existuje rozdiel medzi črevnou mikroflórou dojčených a nedojčených detí. Hoci v súčasnosti existuje množstvo kvalitných náhrad materského mlieka, nedá sa jednoducho nahradiť, práve kvôli týmto jednotlivým zložkám, ktoré sa nedajú ľahko zopakovať.

Najčastejšie sa na začiatku môže žena stretnúť s rôznymi problémami, ktoré môžu dojčenie sťažovať. Podrobnejšie sa im venujeme nižšie:

• Poškodenie bradaviek – k nemu dochádza najčastejšie pri zlej technike dojčenia. Poranenie môže byť malé, ale môže byť aj veľmi hlboké. Najlepšou liečbou je siahnuť po hojivých mastičkách a krémoch s panthenolom alebo lanolínom. Veľmi dobre môže poslúžiť aj aplikácia hydrogélových vankúšikov. Ideálne je bradavky čo najviac vetrať. Riešením problému je potom nácvik správnej techniky dojčenia, pri ktorej sa bradavka nedotýka ďasien,
• Zápal prsníka – nahromadenie mlieka môže spôsobiť lokálne zatvrdnutie. Bolestivé nalievanie prsníkov často spôsobuje aj zablokovaný mliekovod. Nahromadené mlieko sa musí uvoľniť, a to buď prisatím dieťaťa, alebo odstriekaním, ale len do úľavy. V najhoršom prípade dochádza k zápalu prsníka, ktorý sa vyznačuje vysokou teplotou a malátnosťou. 
   

Všetky problémy so správnou technikou dojčenia by ste mali prediskutovať s laktačným poradcom. Hoci je dojčenie to najlepšie, čo môžeme dieťaťu ponúknuť, je vhodné počúvať matky. Keď sa dojčenie z nejakého dôvodu nedarí, je potrebné dojčiacu mamičku podporiť. Veľký tlak v tomto smere môže matku traumatizovať. Treba podporovať pochopenie a empatiu. 

Na efektívne a dlhodobé dojčenie je nevyhnutná správna technika. V pôrodnej sále by mala byť matka oboznámená so správnou technikou. Správna poloha je predovšetkým taká, v ktorej je dojčenie pohodlné pre matku aj dieťa. Matka nesmie cítiť žiadne napätie ani kŕče. Dieťa by malo voľne dýchať, dlho sať a vyhýbať sa prisatiu s následným nahromadením vzduchu. Existuje niekoľko vhodných polôh na dojčenie. Na začiatok sa často odporúča dojčenie v ľahu na boku. Neskôr si každá matka vyberie, čo vyhovuje jej a jej dieťaťu. Je dôležité sledovať výrazy tváre dieťaťa a neobmedzovať dĺžku dojčenia. Dojčite vtedy, keď si to dieťa žiada, a nesledujte časové intervaly. Spočiatku je zvykom, že matky dojčia z oboch prsníkov, neskôr môžu dojčiť len z jedného prsníka, kým nie je úplne prázdny. Správna technika vedie k správnemu toku mlieka a k dlhodobému dojčeniu. Preto ak máte akékoľvek problémy, nebojte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu. 

Pružnosť práce a osobitné podmienky pre rodičov detí sú celospoločenským problémom. V súčasnosti sa veľa diskutuje o zavedení väčšieho počtu čiastočných pracovných úväzkov a zvýhodnenej práce z domu pre rodičov malých detí. Zákonník práce upravuje prestávky na dojčenie v práci. Zamestnankyňa, ktorá dojčí svoje dieťa, má zo zákona nárok na 2 osobitné prestávky na dojčenie. Tieto prestávky sa započítavajú do pracovného času a zamestnankyňa má za ne nárok na náhradu mzdy. 

V Slovenskej republike tieto formy zatiaľ nie sú normou, pretože tu veľmi dobre funguje systém materskej a rodičovskej dovolenky. Ženy zvyčajne zostávajú doma so svojimi deťmi približne do 3 rokov. Ak sa však žena rozhodne nastúpiť do práce skôr, mala by zvážiť zaobstaranie odsávačky materského mlieka, aby sa jej laktácia nenarušila.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie počas 6 mesiacov a pokračovanie v dojčení s postupne zavádzanými príkrmami až do veku 2 rokov alebo viac. Dojčenie by sa malo čo najviac podporovať. Vláda a zdravotnícki pracovníci sú povinní dodržiavať Medzinárodný kódex uvádzania náhrad materského mlieka na trh. Po 6 alebo 4 mesiacoch veku dieťaťa sa môže zaviesť pevná strava. Pre dojčené deti platí hranica 6 mesiacov, ale treba brať do úvahy individualitu dieťaťa. Zavádzanie tuhej stravy by malo byť pomalé. Zvyčajne sa začína jedným druhom zeleniny, ktorú dieťa ochutnáva 3 dni a potom sa zavádza ďalší druh. Tento postup je dôležitý na odhalenie možných alergických reakcií. 
 

V súčasnosti je metóda BLW čoraz populárnejšia. Jej princíp spočíva v tom, že dieťa ochutnáva malé kúsky z taniera rodiča. Dieťa nie je kŕmené lyžičkou a samo si vyberá, čo a kedy ochutná. V procese zavádzania tuhej stravy není dojčenie obmedzované. K zavádzaniu všetkých potravín dochádza postupne počas niekoľkých mesiacov, pričom cieľom je najprv nahradiť jednu dávku mlieka tuhou stravou. Neskôr sa dieťa dojčí napríklad len v noci a pred spaním, hoci tento proces je veľmi individuálny a vždy závisí od vzájomnej pohody matky a dieťaťa. Čas, keď sa mamička alebo dieťa rozhodnú prestať dojčiť, môže byť veľmi emotívny a ich rozhodnutie treba rešpektovať.

Dojčenie je jedným z najlepších a najprirodzenejších spôsobov výživy, ktoré môže dieťa dostať hneď od začiatku života pre svoj zdravý rast a vývoj. Dojčenie má priaznivé účinky nielen pre samotné dieťa, ale je prospešné aj pre dojčiace matky a ich vzájomný vzťah. Materské mlieko obsahuje bioaktívne a výživné zložky, ale čo je dôležité, mlieko nie je len výživa. HMO prebiotické oligosacharidy boli popísané ako látky, ktoré majú veľký vplyv na podporu imunitného systému dieťaťa. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je začať dojčiť do pól hodiny po pôrode a podporovať nepretržitý kontakt medzi mamou a dieťaťom.

Dĺžku a frekvenciu dojčenia by nemal nikto obmedzovať. Matka by mala byť poučená o správnej technike dojčenia a vhodných polohách. Tento postup zabezpečí účinnejšie a správnejšie dojčenie, ktoré môže zabrániť zdravotným problémom. Dojčenie má množstvo výhod ako pre dieťa, tak aj pre dojčiacu matku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie počas 6 mesiacov a pokračovanie v dojčení s postupne zavádzanými príkrmami až do veku 2 rokov a viac. Dojčenie by sa malo podporovať v čo najväčšej miere. 

https://www.nes­tlebaby.cz/slo­zeni-materskeho-mleka-znate-ho

https://cs.wi­kipedia.org/wi­ki/Mate%C5%99sk%C­3%A9_ml%C3%A9ko

https://www.o­gestan.cz/clan­ky/co-jist-a-co-nejist-pri-kojeni/

https://www.pod­nikatel.cz/clan­ky/mamy-spojuji-praci-a-kojeni-zamestnavatel-jim-pritom-musi-kojeni-zaplatit/

https://www.ma­gistra.cz/cs/no­vinky/2023–03-kojeni-je-vysadou-zeny-informace-pro-kojici-maminky

https://www.ko­jeni.cz/zdravot­nikum/doporuce­ni/

https://jidlo­dotlapky.cz/co-je-blw/

https://www.wi­kiskripta.eu/w/Ko­jen%C3%AD

https://www.nzip­.cz/clanek/805-prinos-kojeni